Kedy naposledy ste boli na Slovensku?
Začiatkom septembra. Prišla som v druhej polovici augusta a zostala som tri týždne. Najskôr sme boli sami na chalupe, potom sme sa stretli s rodičmi. Veľmi opatrne, samozrejme, ale bolo to nesmierne emotívne. Potom som odohrala koncert v rámci odovzdávania filmových cien Slnko v sieti.
Odvtedy ste naživo nespievali pred publikom, predpokladám.
Nie. Je to zvláštny pocit. Bola som zvyknutá každý týždeň odovzdať niekde energiu a zrazu zostala vo mne. Musela som sa naučiť trochu s tým pracovať. Prvé tri-štyri mesiace pre mňa boli dosť ťažké. Ale zase som sa o to viac venovala deťom, tie mi to vynahradili. Bolo čo robiť.
A ešte ste aj začali behať.
Áno, začala, pretože som si potrebovala vyčistiť hlavu, hneď zrána sa pripraviť na to, čo ma v daný deň čaká. A jednak mám rada takýto svoj čas, keď si do slúchadiel pustím nejakú hudbu alebo podcast. Občas sa porozprávam so susedmi, zistím, kto je ako na tom a to ma baví. Vždy, keď prídem po behu domov, donesiem veľa správ.
K výpravnému seriálu Slovania ste spravili titulnú skladbu Láska neumiera, pričom zďaleka nejde o vašu prvú podobnú skúsenosť. Pomáha vám, keď dostanete takéto zadanie, či vás to skôr zväzuje?
Do veľkej miery je to určite zväzujúce. Filmári majú vždy nejakú víziu a niekedy je to s nimi boj. Oni jednoducho vedia, aká by tá pieseň mala byť, niečo už aj sami vopred nahrajú. A najťažšie je trafiť sa do ich vízie. Musím povedať, že v prípade Slovanov to je naozaj veľký rozdiel oproti tomu, čo nám oni poslali a čo sme im my poslali naspäť. Oni poslali veľmi hĺbavú, pokojnú muziku, lebo seriál je natočený v pomalšom tempe. Ja som následne tú skladbu napísala niekoľkokrát, postupne sa menila až do svojej terajšej podoby. Musím povedať, že jej to pristane. Po ťažkých témach som mala pocit, že rok 2021 by mohol priniesť nejakú dynamiku, zmenu.
Spoluautorsky vám s ňou pomáhal váš partner Eddie Stevens. Má tento Brit v sebe nejakú slovanskú iskru po všetkých tých rokoch života s vami?
Určite áno. Hovorila som to od začiatku, lebo jednak spolupracoval s mnohými kapelami z Čiech, Bulharska či Poľska. Je chytený a zvykol si na množstvo vecí, ktoré sú nám blízke. A tiež naše dcéry ho učia po slovensky a zároveň otesávajú tú jeho britskosť. Veľmi mu nedávame na výber, tri ženy v domácnosti. (smiech)
K spomínanej piesni vznikol za zvláštnych, pandémiou ovplyvnených okolností v jednom z londýnskych parkov aj klip, na ktorom ste boli nútená veľmi aktívne sa podieľať ako režisérka či produkčná. Ako ste to zvládli?
Bolo to náročné a všetko si to vyžadovalo veľkú sústredenosť po organizačnej stránke ešte pred samotným natáčaním. Popritom u nás prebiehala domáca výučba a zamestnávala ma ďalšia denná rutina. Musela som byť na telefóne s ľuďmi, ktorí sa výrobe klipov venujú a vymenili sme si fakt stovky esemesiek. Vždy, keď už som nevládala, potiahol to za mňa niekto na Slovensku, prípadne mi dal nejakú dobrú správu ako niekoho objavil, kto nám s tým pomôže. Nemali sme jednoducho ľudí. Úžasné však bolo vidieť, že keď sa naozaj niečo chce, tak sa ľudia spoja. Je to niečo ako celoplošné testovanie na Slovensku. (smiech)
