Mimochodom, plánujete si vystáť rad na vakcínu v Anglicku či na Slovensku?
Tam, kde mi ju asi ponúknu ako prvú, zrejme skôr v Anglicku, kde sa to už naozaj rozbehlo vo veľkom. Vnímam tiež, že Londýn sa po decembri a januári už dostáva z tej najväčšej krízy. Deti by ale mali ísť do školy až 8. marca, no to je zatiaľ iba predpoklad.
Ako vám páli učivo malých Britov, ktoré ste nútená dcéram predžuť?
Na začiatku, vlani v marci, sme si pomysleli, že veď konečne sa ideme venovať deťom, bude fantastické, že sa staneme učiteľmi. (smiech) No pamätám si, ako nám ten celkom prvý pondelok prišli materiály a zistila som, že to vôbec nie je jednoduché. Musela som si to naštudovať, vymyslieť nejakú dynamiku dňa, aby sa to dieťa, hlavne to menšie, nezačalo nudiť. Nemôžete mu dať priveľa ani primálo. Ale našli sme tú mieru a šesťročná dcéra po roku píše aj číta, takže to asi funguje. Občas mi poradí muž, občas staršia dcéra Matilda, z ktorej je fantastická učiteľka. Keď už nevládzem, tak si spolu sadnú a čítajú.
Váš domov je dlhodobo v Londýne, no keď to vlani nejaký čas vyzeralo, že my pandémiu na rozdiel od Britov zvládame, nemali ste nutkanie presídliť rodinu na Slovensko?
Myslím, že veľmi veľa ľudí vtedy z Británie odišlo a rozhodlo sa, že prežije obdobie korony na Slovensku. Pamätám si, ako mi volali priatelia z Bratislavy, že nejaký slovenský epidemiológ sa z Anglicka tiež vracia s celou rodinou domov a vraj by sme mali urobiť to isté, lebo to v Anglicku naozaj nevyzerá dobre. Naše deti však stále mali normálne vyučovanie, takže som čakala a čakala a potom sa zrazu už nedalo. Prišlo to zo dňa na deň, z rádia sa ozvalo, že od zajtra je koniec. Všetko stíchlo, po uliciach behali srnky a líšky, samozrejme, okrem sanitiek, ktoré naozaj kvílili 24 hodín denne.
Všetci ostali doma a hudobníci, ktorí nemohli koncertovať, zrazu začali neplánovane nahrávať nové albumy. Čo vy?
Ja som nové veci začala písať vlani vo februári, lebo som si uvedomila, že od Moruše prešlo osem rokov, čo je dosť. Pamätám si, ako som dala na sociálne siete taký status, že Twenty twenty here we go. Nadšenie však rýchlo zmizlo, lebo nič také nenastalo, práve naopak. Pri výučbe našich detí nešlo tvoriť, nahrávať, všetko potlačila celodenná starostlivosť o rodinu... Raňajky, obedy, večere, aby boli popritom všetci šťastní, spokojní, aby sme stihli chodiť do parku... Na hudbu naozaj nebol mesiace priestor a som veľmi prekvapená, že sa nám podarilo spraviť pieseň Láska neumiera k seriálu Slovania. To je zázrak!
V tejto piesni vás svojím hlasom dopĺňa Štefan Štec a ladí vám to perfektne. Bude ešte nejaká spolupráca?
Určite si to viem predstaviť. Ja som vlastne Štefana nikdy predtým osobne nestretla, no môj muž s ním pracoval, produkoval jednu z jeho piesní a na základe toho som ho spoznala. Potom som začala sledovať, čo robí a musím povedať, že keď sme si prvýkrát zavolali, mala som pocit, že ho poznám roky, že sme priatelia.
Diár na rok 2021 sa vám už po tom dlhom pôste nejako zapĺňa?
S diárom to bolo na začiatku neúprosné. Postupne mi pípal google kalendár, kde všade som mala byť... Všetko bolo, samozrejme, zrušené. Možno som to mala vypnúť, lebo mi to príliš nepomáhalo. (smiech) Potom som sa na tom už smiala, aha, dnes som mala byť v Prahe... Zase sa to začína pomaly plniť, myslím, že ľudia majú očakávania, že v máji-júni by sa opäť všetko mohlo otvárať. Koncerty pribúdajú, ale nevieme, či to nezostane len naším prianím. Nedávno totiž ohlásili, že napríklad festival Glastonbury sa tento rok neuskutoční. Mám z toho zmiešané pocity a som vo svojich očakávaniach skôr opatrná.
V Británii sa darí vláde lepšie odškodňovať umelcov ako na Slovensku?
Na Slovensku sme v kategórii umelci, no v Británii je to jedna kategória spolu so všetkými samozárobkovými činnosťami a nebolo ani potrebné vyplňovanie zložitých formulárov. Britská vláda rovnako vyčlenila miliardy pre zachovanie umeleckých inštitúcií, divadiel a klubov. Myslím, že je to tak správne. Tá pomoc, ktorá prišla z vlády, bola naozaj veľmi dobrá, i keď treba brať do úvahy, že Londýn je jedným z najdrahších miest na svete. Myslím však, že vďaka tejto pomoci mnohí ľudia slušne prežili a mám pocit, že u nás na Slovensku to nielen v prípade umelcov, ale ani pri iných zamestnaniach neplatilo. To ma na začiatku najviac na tejto situácii trápilo, že o ľudí, ktorí prišli o prácu, nie je postarané. Verím však, že rok 2021 bude lepší a prinesie aj napriek obmedzeniam veľa zaujímavých umeleckých spojení a dobrej hudby.
