Zuzana Ferenčáková (42), redaktorka televíznych novín
Zuzana kreslí odmalička. „Prakticky odkedy viem držať ceruzku v ruke. Moje prvé výtvory boli na babičkiných stenách. Viete si predstaviť, akú mala radosť. Kreslila som ‚Do Paroma!‘ – malo to podobu bleskov. Za to môže môj tatino, má veľký zmysel pre humor.“ Rodičia ju prihlásili na základnú umeleckú školu, kde sa učila rôznym technikám. „Najťažšia bola pre mňa perspektíva či realistické zátišia s rôznymi hrnčekmi a vázami. Mala som pocit, že každá strana bola inak zaoblená. Musela som to zvládnuť, lebo ma čakali talentové skúšky na strednú umeleckú školu, kam ma zobrali. V súčasnosti sa vraciam k figurálnej maľbe, ktorú kombinujem s abstrakciou či slovenským ľudovým ornamentom. Moje obrazy hýria farbami, sú oslavou života a radosti z neho.“
Maľovaniu sa venuje väčšinou cez víkendy, alebo keď má voľno. „Niektoré obrazy spravím na jeden nádych, iné si vyžadujú čas a odstup. Teraz mám rozmaľované obrovské plátno – 170 cm x 130 cm.“ Väčšinu obrazov rozdá priateľom a zopár majú v dome rodičia. „S každým sa lúčim veľmi ťažko. Keď pominie pandémia, chcela by som spraviť výstavu.“
Henrich Krejča (47), šéf spravodajstva
„Myslím si, že lásku k maľovaniu a umeniu mám hlboko v krvi. Otec bol významný výtvarník - ilustrátor, brat je uznávaný maliar v Česku a tento talent zdedili aj jeho deti. Ja maľujem priebežne celý život, ale až posledné roky som to zintenzívnil,“ hovorí Henrich, ktorý priznáva, že sa na seba už veľakrát aj naštval, pretože mu kreslenie nešlo tak, akoby si predstavoval. „Chcel som s tým seknúť a pýtal som sa, kde je ten talent po otcovi, no nevzdal som to.“
