Vyhlásenie prichádza v období, keď nový americký prezident Joe Biden zvažuje návrat k dohode o obmedzení iránskeho nukleárneho programu, od ktorej jeho predchodca Donald Trump jednostranne odstúpil. Trvá však na tom, že Teherán musí začať opäť dodržiavať všetky záväzky vyplývajúce z tejto dohody s označením Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Irán totiž začal po odstúpení USA postupne porušovať viaceré ustanovenia JCPOA.
"V jadrovej dohode nebude zmenený ani jediný odsek, ani nebudú nijakí noví vyjednávači... Reči o tom nemajú žiaden význam," povedal Rúhání pre iránsku štátnu televíziu.
Reagoval tak na výzvy USA a európskych signatárov dohody na rozhovory o problematických otázkach, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej dohode, akými sú politika Teheránu v regióne Blízkeho východu a iránsky raketový program.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron dokonca navrhol, aby sa do týchto rokovaní zapojila aj Saudská Arábia, zarytý nepriateľ a hlavný súper Iránu o vplyv v regióne.
Irán trvá na tom, že sa vráti k úplnému dodržiavaniu dohody, až keď USA zrušia prísne sankcie uvalené za Trumpovej vlády. Podľa Bidena musí, naopak, urobiť prvý krok Teherán.
Trump tvrdil, že dohoda s Iránom nie je dobrá a snažil sa prostredníctvom sankcií prinútiť islamskú republiku k prijatiu tvrdších podmienok.
O potrebe vyrokovania "silnejšej" dohody v súčasnosti hovorí aj nový šéf americkej diplomacie Antony Blinken, podľa pozorovateľov to však nie je veľmi pravdepodobné.
Umiernený centrista a stúpenec dohody Hasan Rúhání totiž tento rok odchádza z úradu a o jeho nástupcovi rozhodnú júnové prezidentské voľby. Prípadné uvoľnenie amerických sankcií by v Iráne posilnilo umiernené politické kruhy, pritvrdenie by, naopak, posilnilo protizápadných konzervatívcov.
