Prostredníctvom svojej rodiny komunikoval s fanúšikmi, rozdával rozhovory a nikdy ho neopúšťal zmysel pre humor. A stále vytrvalo opakoval, že sa nebojí smrti, pretože je s ňou zmierený a vie, že tá si príde po každého.
Sir Tom sám seba vôbec nepovažoval za hrdinu. Keď mu na jeho sté narodeniny vystrojili obrovskú parádu s leteckou prehliadkou, skromne povedal do kamier, že takýto „cirkus“ si vôbec nezaslúži. Pred tým, ako súhlasil, že napíše vlastný životopis, tomuto nápadu najskôr dlho vzdoroval. Všetkým tvrdil, že jeho život nie je nijak extra zaujímavý. Opak je však pravdou. Thomas Moore prežil sto rokov plných dobrodružstva, hrdinských vojenských misií a na sklonku života sa stal vzorom pre celú krajinu.
Počas 2. svetovej vojny slúžil v Indii a potom v Barme, kde prebiehali nemilosrdné boje s Japoncami v hustej džungli. Pôvodne ho tam poslali ako tankistu, no ukázalo sa, že obrnence džungľou neprejdú. Keďže Tom bol od tínedžerského veku vášnivým motorkárom, poverili ho priam samovražednými misiami. Medzi jednotlivými stanovištiami jazdil sám na motorke.
Ak prešiel on, postupoval za ním aj zvyšok jednotky. Ak by sa nevrátil, znamenalo by to, že tam číhajú Japonci. Tom si však z toho nerobil ťažkú hlavu. „Sadol som si, naštartoval som a preletel som džungľou najrýchlejšie, ako sa dalo,“ opisoval to s odstupom. Na to, či nie je niekde v dohľade nepriateľ, sa snažil radšej nemyslieť.
Miloval ženy a život
Nemenej zaujímavý bol aj jeho osobný život. V mladosti bol veľký záletník, po vojne sa však oženil a usadil. Jeho prvé manželstvo s Billie trvalo 20 rokov, no bolo trápením pre oboch. Jeho žena začala mať psychické problémy a keď mu ušla s psychiatrom, uľavilo sa mu. Ženou Tomovho života bola až jeho druhá manželka Pamela, s ktorou mal dve dcéry.
Zomrela relatívne mladá na demenciu. On mal vtedy 86, no žil ďalej naplno a začal sám cestovať po svete. Bol hviezdou televíznych kvízov, no a na sklonku života sa stal celonárodnou ikonou, keď vyzbieral 36 miliónov eur pre britských zdravotníkov.
V aktivite neustával do posledných dní, chválil sa, že ešte ako deväťdesiatnik dostal pokutu za prekročenie rýchlosti na motorke. Len pár rokov pred smrťou si spravil dokonca výlet helikoptérou nad Mount Everest. Ako hovorieval, „život je na to, aby sme ho žili, a vek nie je žiadna bariéra“.
