Na Svetový deň boja proti rakovine (4. februára) sa tak vo štvrtok vyjadril regionálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge.
Európsky región WHO zahŕňa 53 krajín vrátane Ruska a niekoľkých stredoázijských štátov. Vyťaženie zdravotných systémov spôsobené vysokým počtom prípadov nákazy ochorenia COVID-19 má za následok narušenie liečby rakoviny v tretine týchto krajín, priblížil Kluge.
"Niektoré krajiny bojujú s nedostatkom liečiv a v mnohých - vrátane najbohatších krajín - došlo k poklesu nových diagnóz rakoviny," píše sa v Klugeho vyjadrení.
Kluge dodal, že počas pandémie nastalo aj prehĺbenie už predtým existujúcich nerovností z dôvodu ekonomickej krízy, čo sťažilo mnohým občanom možnosť osvojiť si zdravé životné návyky alebo ich odrezalo od prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Počas zavedenia prvého kola celoštátnych karanténnych opatrení, tzv. lockdownu, v Holandsku a Belgicku vlani zaznamenali pokles nových diagnóz rakoviny o 30 - 40 percent. V Kirgizsku tento počet klesol až o 90 percent, približuje AFP.
Európska pobočka zdravotníckej organizácie tiež očakáva, že oneskorené diagnózy či omeškané začiatky liečby v Británii budú mať do piatich rokov na svedomí 15-percentný nárast úmrtí na kolorektálny karcinóm a deväťpercentný nárast úmrtí na rakovinu prsníka.
WHO sa už vyjadrila, že plánuje zmobilizovať úrady v jednotlivých krajinách s iniciatívou zameranou najmä na prevenciu, včasné odhalenie a dostupnosť diagnostiky a liečby pre všetkých občanov.
