Už na tlačovkách strán padli otázky, že či sa bývalé politické špičky majú báť, že u nich zaklope NAKA.
- Tak ako to vidím, tak tí, ktorí sa majú prečo báť, tak sa môžu báť ďalej. Nebudem to konkretiziovať. Vyšetrovatelia majú u mňa absolútnu podporu, ale ja od nich nechcem vedieť žiadne operatívne informácie. Myslím si, že mi to neprislúcha a oni to oceňujú.
Pristavme sa ešte pri rolách kajúcnikov. Smer ich používa ako príklad toho, že si niekto niečo vymyslí a polícia na druhý deň dotyčného zatkne a obviní. Robert Kaliňák hovorí, že to je často akási radová postupnosť, keď jeden obvinený usvedčí ďalšieho a ten ďalšieho. Môže byť obvinenie postavené na takomto základe?
- Nie, na tomto to nemôže byť postavené. Spravidla súdy pri výpovedi jedného svedka proti výpovedi obvineného prichádzajú k záveru, že nie je preukázané, že bol spáchaný trestný čin, alebo, že ho spáchala tá konkrétna osoba. V žiadnej kauze to nie je postavené na výpovedi jedného kajúcnika.
Aj v praxi vidíme, že pri niektorých kajúcnikoch ich spolupráca s políciou stačí na to, aby boli z väzby vonku. Napríklad Ľudovít Makó či Bernard Slobodník. Monika Jankovská však napriek svojej snahe sedí vo väzbe, aj keď vypovedala. Kde je určená tá hranica, pri ktorej prokurátor povie, že môže opustiť väznicu?
- Taká hranica neexistuje. Prokurátor rozhodne v ten moment, keď to považuje za dostatočne významné, aby s tým spolupracujúcim obvineným začal spolupracovať a začali si vychádzať v ústrety. Nemôže to byť postavené na inej báze ako ťažkej dôvery.
Dá sa povedať, že Monika Jankovská nepovedala všetko?
- To môžeme odhadovať, lebo nepoznám ten spis.
Práve Jankovská sa podľa svojho advokáta pokúsila spáchať samovraždu cez otravu liekmi. Neobávate sa, že tento postup budú opakovať viacerí, keďže to je už druhá obvinená v krátkom čase?
- Obávame sa toho úprimne. To, čo sa stalo Lučankému, rezonovalo nielen v dezinformačnej scéne. Všetkých sa nás to aj osobne dotklo. Aj vplyv na vyšetrovanie je závažný z pohľadu dôkaznej situácie. Úprimne sa tomu nedá zabrániť, keď niekto príjme osobnú zodpovednosť. Ústav by ho musel monitorovať 24 hodín denne, aby mu náhodou neumožnili niečo spraviť, čo by zase zasahovalo do ľudských práv.
Len tento týždeň sme videli, že sa obvinený v kauze Mýtnik Jozef Brhel vrátil z Kanárskych ostrovov a putoval rovno za mreže. Mohol to očakávať, keďže aj jeho spoluobvinených sudca poslal do väzby. Prečo sa podľa vás vracajú späť na Slovensko za takýchto okolností? Spravili tak aj Lučanský či Bödör. O čom to svedčí?
- Jedna rovina je, že rátajú s tým, že sa vyvinia a dôkazy nebudú dostatočné. Druhá je tá, že dnes je ťažké ukryť sa vo svete. Mechanizmus spolupráce je na vyššej úrovni a aj možnosť zistenia, kde sa tá osoba zdržiava, je úplne iná ako v minulosti. Títo ľudia tiež strácajú prístup k svojim majetkom a zvažujú všetky riziká, aj to, že pôjdu do väzby. V tomto konkrétnom prípade nepoznám motivácie.
Rozprávali ste sa už s premiérom po vašom nástupe?
- Stretávame sa pri príležitostiach, ktoré mi vyplývajú z funkcie.
Skôr narážam na to, či už prebehol rozhovor medzi štyrmi očami?
- Nie, taký sme neviedli. Nevidím však problém z hľadiska toho, že by sa mal policajný prezident stretnúť s premiérom. Nadriadeným je minister vnútra. Vzťah ministra vnútra a premiéra je podstatne užší ako to, že by sa mal policajný prezident stretávať s premiérom. Ja si myslím, že tak, ako je dnes ten vzťah nastavený, tak je to v súlade so všetkým, čo sa očakáva.
Čiže neposiela vám ani nejaké odkazy? Napríklad, že čo od vás očakáva, nejaké zadržiavanie ďalších ľudí.
- Nie, neposiela mi žiadne odkazy. Určite nie. Ja vnímam jeho vyjadrenia v médiách, ale to je všetko.
V súčasnej situácii okolo pandémie koronavírusu sú viditeľní politici, ktorí otvorene vyzývajú na nedodržiavanie nastavených pravidiel, či už nenosia rúška, porušujú zákaz vychádzania. Dostal niekto z nich pokutu?
- V núdzovom režime môže policajt vybaviť osobu, ktorú pristihne, v blokovom konaní. Predstava, že prídeme do NR SR a budeme pozerať, kto má rúška a že by sme tu rozdávali pokuty, asi nie je reálna. Myslím, že to nie je úlohou policajných zložiek. To sa od nás ani neočakáva, aby sme robili poriadok v parlamente. Za podnecovanie k nenoseniu rúšok či porušovaniu pravidiel na protestoch už vedieme viacero trestných konaní.
Odovzdali sme aj množstvo správnych konaní, tento rok je to v stovkách, kde predkladáme fotografie a identifikácie osôb a toto už polícia v blokovom konaní riešiť nemôže. To len keď tú osobu priamo pristihne. Viem, že sme za to kritizovaní a očakáva sa, že budeme chodiť a rozdávať pokuty všade, ale treba brať do úvahy to, že zbor plní úlohy v širokom spektre. Riešime hranice, opatrenia, podporu MOM a naše sily sú vyčerpané. Už ideme do nadčasov. Nemáme už odkiaľ brať policajtov.
Videli sme minulý rok v novembri na proteste Štefana Harabina, Roberta Fica, Mariana Kotlebu, ako rečnia na tribúnach bez rúšok. Budete ich riešiť?
- Treba rozlišovať, akým spôsobom porušili právo, čoho sa dopustili a podľa toho bude prichádzať mechanizmus správneho alebo trestného konania. Ale ani na jedno meno vám neodpoviem a ani by som nesmel povedať, aj keby som mal takúto informáciu.
Aká je vaša červená čiara, ktorú by ste neprekročili a v tom momente predstúpite pred verejnosť s tým, že už nebudete vo funkcii pokračovať?
- Ak by bol na mňa vytváraný tlak, koho stíhať a koho nie, čiže aby som zasahoval do konaní, ktoré sú vyslovene určené orgánom činným v trestnom konaní, toto by bola pre mňa červená čiara, za ktorú by som nešiel. V takomto prípade by som sa slušne dohodol s ministrom, aby si vybral niekoho iného.
