Navaľnyj, najvýznamnejší domáci kritik ruského prezidenta Vladimira Putina, bol v utorok odsúdený na takmer tri roky väzenia. Jeho vzatie do väzby okamžite po návrate z Nemecka, kde sa liečil po pokuse o otravu bojovou látkou novičok, následný súdny proces a rozsudok podnietili v Rusku v priebehu troch týždňov tri vlny protestných zhromaždení, rázne odsúdenie zo strany Západu a úvahy o uvalení sankcií voči Moskve.
Na týchto protestoch boli zadržané tisíce ľudí, niektorí kľúčoví spojenci Navaľného sú v domácom väzení alebo mimo Ruska a polícia sa uchýlila k čoraz tvrdšej taktike, keď hrubú silu používala proti demonštrantom a v niektorých prípadoch aj proti novinárom.
"Toto je iba rozcvička," uviedol pre Reuters prvý zdroj, ktorý reagoval na policajné postupy počas protestných zhromaždení. "To najlepšie ešte len príde," dodal. Scenár, keď Rusko zažije čoraz silnejšiu reakciu polície v celej krajine, je podľa zdroja "úplne realistický".
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok uviedol, že polícia v reakcii na to, čo nazval početnými útokmi demonštrantov zúčastňujúcich sa na nelegálnych demonštráciách, použila tvrdé, ale zákonné protiopatrenia. Povedal, že úrady skúmajú jednotlivé obvinenia z brutality vznesené voči polícii.
Agentúrou Reuters citované zdroje, ktoré sú oboznámené s názormi Kremľa na túto tému, poukázali na susedné Bielorusko, kde Alexandr Lukašenko s podporou Moskvy úspešne odoláva niekoľkomesačným protestom prívržencov opozície a zmeny tamojšieho režimu. Príkladom je tiež Venezuela, kde prezident Nicolás Maduro prežil masové nepokoje.
Kremeľ - podľa citovaných zdrojov - dospel k záveru, že je v silnejšej pozícii ako ktorýkoľvek z týchto dvoch lídrov a nemá sa čoho báť. "Scenár otestovaný v Bielorusku sa osvedčil. Oni (Kremeľ) si určite nekľaknú (aby sa vzdali). Lukašenko vydržal. Maduro je v poriadku. A to, čo máme v uliciach, nie je ani zďaleka také, aké mali oni," uviedol pre Reuters jeden zo zdrojov.
Iný zdroj uviedol, že sociálno-ekonomická situácia v Rusku, ktorá sa zhoršila v dôsledku pandémie, nie je ani zďaleka taká zlá ako vo Venezuele. Pripomenul, že v Rusku dominuje konzervatívna väčšina, ktorá si neželá zmenu, čo znamená, že opozícia bude musieť o podporu občanov tvrdo bojovať. Podľa tohto zdroja sa sotva dá povedať, že by v Kremli zavládli obavy.
"Bielorusko ukázalo, že represívne režimy majú veľké schopnosti. Ukazuje to Venezuela: ľudia tam sú skutočne hladní, neexistujú žiadne platy, strašná nezamestnanosť a kriminalita. V Rusku nič z toho neexistuje. Kremeľ má obrovské zdroje," dodal zdroj.
Niektorí západní analytici sa však domnievajú, že Kremeľ dôveru vo vlastné sily len predstiera.
"Čím viac si Kremeľ myslí, že dokáže potlačiť akékoľvek protesty, tým väčšie obavy z nich pravdepodobne má. Aj pri masívnom rozmiestnení policajných síl v uliciach ide aj o to, aby sa ľudí takto pokúsili presvedčiť, že odpor je márny," uviedol Mark Galeotti z londýnskeho Royal United Services Institute.
Iní, napríklad Dmitrij Oreškin, moskovský nezávislý politický analytik, si myslia, že Kremeľ má dôvod veriť si. Podľa Oreškina protesty pre Kremeľ nepredstavujú žiadnu hrozbu, pretože neexistuje elita alebo životaschopná politická alternatíva k Putinovi, ktorý - ako vo štvrtok ukázal nezávislý prieskum - je u Rusov oveľa populárnejší než Navaľnyj.
"Ľudia, ktorí sedia v Kremli, sú pragmatici, študovali nedávnu históriu v regióne a vedia, že pouličné protesty skôr či neskôr zakapú," uviedol Oreškin. A generáli, ktorí velia bezpečnostným zložkám na týchto protestoch, "chápu, že ich nikto nebude trestať za nadmerné násilie, ale že môžu byť potrestaní za to, že sú príliš mäkkí," konštatoval Oreškin.
V súčasnosti 68-ročný Putin dominuje ruskej politike od roku 2000 a na základe nedávnych ústavných zmien by mohol vládnuť do roku 2036. Proti pouličným protestom sa už úspešne postavil aj predtým, najmä v roku 2012, keď sa po štvorročnej prestávke vrátil do prezidentského úradu.
