Odborári sa chcú obrátiť na prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby novelu vetovala. Podniknúť chcú kroky aj na medzinárodnej úrovni, keďže novela je podľa nich v rozpore s medzinárodnými pravidlami a dokumentmi.
Podľa odborárov novela Zákonníka prace likviduje extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a necháva dobehnúť len tie, ktoré boli uzatvorené pred 1. marcom 2021. "Opäť ideme opačným smerom ako Európa, keď Európsky parlament priamo vyzýva členské krajiny, aby dosiahli pokrytie kolektívnymi zmluvami aspoň na úrovni 70 %," podotkla viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová. Podľa posledných údajov však dosiahlo celkové pokrytie podnikovými kolektívnymi zmluvami v roku 2019 vyše 26 %, pričom v rámci súkromného sektora je pokrytých 15,4 % organizácií a vo verejnom sektore okolo 65 %, vyčíslili odborári.
Odborárom sa nepáčia ani zmeny v oblasti reprezentatívnosti zástupcov zamestnancov v tripartite, nesúhlas vyjadrujú už dlhodobo. "Predmetnú zmenu považujeme za účelovú s cieľom oslabiť postavenie KOZ SR ako najreprezentatívnejšieho zástupcu zamestnancov v tripartite a umožniť, aby sa do tripartity dostali absolútne nereprezentatívne združenia zástupcov zamestnancov, najmä tých, ktorí pôjdu terajšiemu ministrovi práce (Milanovi Krajniakovi (Sme rodina), pozn. TASR) po vôli," okomentoval prezident KOZ Marián Magdoško.
KOZ kritizuje aj to, že ľudia, ktorí dovŕšili 65 rokov a majú nárok na starobný dôchodok, budú môcť po novom dostať v práci výpoveď, a to aj vtedy, ak by chceli v práci pokračovať. "Je to diskriminačné a cieľom je len zjednodušiť prepúšťanie starších. Navyše mnohí pracovníci v dôchodkovom veku sú nútení pokračovať v práci aj vo vyššom veku, aby si vôbec dokázali zabezpečiť dôstojný život," podotkla Uhlerová.
Odborári nesúhlasia ani s tým, aby mohli mladiství od 15 rokov brigádovať. Prioritou pre maloletých totiž podľa nich musí byť vzdelávanie. Umožnenie práce ku koncu povinnej školskej dochádzky podľa KOZ spôsobí, že sa niektorí mladí ľudia už nevrátia do vzdelávacieho systému.
