Z jeho dielne pochádzajú mapy väčšiny slovenských a českých miest či obcí. Výtvarne však vyobrazil aj zoologické záhrady, panorámy či rôzne pohoria. Momentálne pracuje v Kremnickej mincovni a vo voľnom čase sa venuje ryžovaniu zlata.
Miroslav (56) pracoval dlhých 20 rokov ako vrtný geológ v pojazdnom laboratóriu. K maľovaniu máp sa dostal celkom obyčajne - zareagoval na pracovnú ponuku na internete. „Naďabil som na inzerát, kde sa písalo, že zháňajú maliara maľovaných máp, hneď som tam poslal svoje obrazy. Prvé zadanie bol Lučenec. Namaľoval som kúsok a šéfovi sa veľmi páčila, mala veľký úspech,“ spomína Miroslav s tým, že nasledovala mapa širšieho centra Košíc, Sliač a Prešov.
A hoci šlo o jeho vôbec prvú skúsenosť s výtvarným zobrazovaním máp, maľovanie bola jeho vášeň už odmalička. „Učil ma k tomu otec, ktorý tiež maľoval, ale iba sám pre seba. Keď som mal 6 rokov, ráno som vstával potajomky skôr a hneď som maľoval a až potom som išiel do školy. To isté, keď som sa vrátil zo školy domov,“ vraví s úsmevom Kremničan. Venoval sa zväčša portrétom, na vojne bol dokonca útvarovým maliarom a v práci často kreslil kolegom portréty ich manželiek.
Ryžuje zlato
Za 11 rokov namaľoval Miroslav približne 120 máp. Spolu s tromi kolegami dokázali vyobraziť celé Česko a Slovensko. „Robili sa mestá, obce, historické centrá, okresy, regióny, mikroregióny, panorámy, pohoria, domovy dôchodcov, zoo, kúpele, ale aj mapy na kľúč,“ vyratúva Miroslav s tým, že jedna z najväčších bola mapa Starého Mesta v Bratislave.
„Bola to najkomplikovanejšia mapa, každý domček, každé okienko. Vtedy tam nákupné centrum Eurovea ani nestálo, musel som ju kresliť z dostupných vizualizácií,“ hovorí s tým, že na nej pracoval neuveriteľné tri mesiace. Hrdý je aj na mapu Európy, ktorá vznikala 11 týždňov. Mapy sa podľa Miroslavových slov vytvárajú podľa presného podkladu, či už fotografií, alebo satelitných snímok. Pracoval na nich od rána do večera.
„Maľoval som minimálne 10 hodín denne, niekedy aj 12 až 13,“ prezrádza. V prípade nášho hlavného mesta dokonca tvoril tak detailne, že takmer 4 týždne strávil iba maľovaním okienok na budovách. „Keď som dokončil Bratislavu, nebolo šťastnejšieho človeka na svete. Najlepší okamih je, keď už hádžem na mapu svoj podpis. Znamená to, že končím a že som s mapou spokojný,“ vraví. Okrem toho má netradičný koníček, ktorý je jeho vášňou už od roku 1981.
Venuje sa ryžovaniu zlata, v ktorom získal titul 2. vicemajtra sveta na šampionáte v Taliansku. „Priviedol ma k tomu profesor na geologickej škole. Na ryžovaní zlata som sa dokonca spoznal s mojou manželkou a moja dcéra sa neskôr stala majsterkou Československa,“ uzavrel.
