Pre svoje ratolesti totiž pripravuje program, z ktorého padne sánka aj ostrieľaným rodičom. Trojnásobná mamička tvrdí, že všetko sa dá urobiť s tým, čo má človek doma. Stačí sa len pozrieť do kuchyne, mať zopár kreatívnych pomôcok a aj trochu fantázie. Odmenou sú deti, ktoré sa nenudia. Napriek tomu Jana cítila, že synčekovi Vraťkovi (5) a dcérke Janke (7) chýba kolektív. Po dlhých úvahách sa preto rozhodla, že ich v pondelok pošle do škôlky a školy.
Jankine nápady, ako zamestnať v tejto dobe potomstvo, sú vždy spojené s témou, ale aj možnosťami ich domu. „Keď vymýšľam, čo by sme na druhý deň mohli robiť, vždy sa večer pozriem do kredenca, čo tam máme. Mali sme kokos, super, to mohol byť sneh na zasneženie zimného obrázka. Cestoviny rôznych tvarov sa dali vyskladať na pekný domček. Pokrútený novinový papier sa stal stromom,“ opisuje Jana činnosti, do ktorých sa púšťala s detičkami. Spoločne vyrábali aj náročnejšie veci.
„Zo solamylu, sódy bikarbóny a vody som zas varila hmotu - studený porcelán, z ktorej sme si vykrajovali rôzne zvieratká. Z vatových tyčiniek sme si zas robili vírus COVID-19,“ vraví vyštudovaná etnologička.
Musia aj pomáhať
Ich dni sú viac-menej organizačne rovnaké. „Dopoludnie máme vyhradené na prácu, popoludnie na oddych, a keď sa nám zobudí najmladší člen rodiny, tak na kreatívne aktivity. Janka má doobedné online vyučovanie a presne v tomto čase má svoje „vyučovanie“ aj Vraťko, pripravím pre neho pracovné listy v danej téme, vďaka ktorým si precvičuje jednoduchú matematiku, písmenká či znalosti z prírodovedy,“ vraví Jana s tým, že Rastík (2) sa najradšaj hrá sám.
„No a ja pracujem tiež - varím, periem, žehlím, upratujem... Manžel je celý deň až do 17. v práci, a keď sa vráti, deti si večer užívajú hry s ockom,“ hovorí sympatická žena a dodáva, že na seba jej veľa času nezostáva. Avšak popri všetkom ešte stíha študovať externe pedagogiku. „Patrím medzi mamy, ktoré od detí vyžadujú participáciu na domácnosti, čiže, ak chcú tráviť čas pri hre či zábave, musia mi pomáhať. Napríklad zvesiť bielizeň, vyložiť umývačku, popostielať si postele. A čo im ešte nejde, musia sa o to aspoň pokúsiť,“ vysvetľuje Jana.
Jej detičky sa doma určite nenudia, ale, ako všetkým, aj im chýbajú kamaráti. „Dlho sme sa rozhodovali, či ich dáme od pondelka do školy a škôlky. Nakoniec idú, tá ich túžba po rovesníkoch je obrovská a verím, že to bude dobre,“ prezrádza s láskou mamina. A tak druháčka Janka a škôlkar Vraťko sa už nevedia dočkať na stretnutie so spolužiakmi.
