Hoci Miroslav (44), jeho najslávnejší nositeľ, už nie je nejaký čas trénerom Spartaka, klubovú štafetu nesie po ňom syn Patrick (17). Talentovaný dorastenec trénuje od začiatku roka s A-mužstvom. Počas sústredenia na Malte v ňom proti Olomoucu debutoval.
Hráva na poste stredopoliara ako jeho otec, ktorý pozorne sleduje vývoj kariéry svojho syna. Keď má čas, nevynechá jeho zápasy.
„Som rád, že sa dostal do kádra seniorov. Bol by som ešte spokojnejší, keby sa v ňom udržal a dostal aj šancu ukázať, čo v ňom je. Myslím si, že má veľmi dobrý futbalový rozum. Neviem, či po mne (smiech). V hlavičkovaní je na tom lepšie ako ja. Meria 185 centimetrov. Dúfam, že už neporastie. Nohu má 47-ku. Potom sú už len plutvy,“ nabonzoval Miro pre Nový Čas.
Na začiatku zimnej prípravy prevzal Trnavu tréner Michal Gašparík. Predtým viedol starší dorast, takže Patricka dobre pozná a vie, čo v ňom drieme. „Je to istá výhoda,“ tvrdí otec mladíka. „Aj keď má dobré veci, stále sa len učí. Musí popracovať na všetkom. Dnešný futbal je rýchlejší a dynamickejší ako za mojej éry. Času na prácu s loptou je preto málo. Strašne dôležitý je prvý dotyk s ňou. Hráč už pred prijatím prihrávky musí vedieť, čo s ňou urobí.“
Podľa Mira je Patrick ambiciózny a cieľavedomý. Keď mu povie, že budú s loptou žonglovať do 100, tak to robí dovtedy, kým stovka naozaj nepadne. Futbalové gény zdedil študent 3. ročníka športového gymnázia po otcovi, ktorého výkony si pamätá z posledného zahraničného angažmánu v nemeckom Mainzi. „Najskôr musí ukázať kvalitu v Spartaku, potom môže špekulovať, čo ďalej. Či urobí kariéru ako ja? Ťažko povedať, lebo to nebolo jednoduché. Na Slovensku to bude mať s jeho priezviskom ťažké. Ako každý syn bývalého futbalistu,“ dodal Miro.
Patrick nosí v doraste dres s číslom 6 ako jeho otec kedysi v reprezentácii. Rád by sa vydal v jeho šľapajách. „Je to sen každého futbalistu. Čaká ma však tvrdá práca, aby som sa presadil v Trnave. Vážim si, že môžem trénovať s áčkom. Sú to pre mňa veľké skúsenosti, keďže moji rovesníci teraz nemôžu trénovať. Starší hráči nás mladých berú ako rovnocenných. Vysvetľujú a radia nám, čo sa dá urobiť lepšie. Snažím sa z toho vždy poučiť,“ povedal nám Patrick Karhan.
