S tým ho spája aj film Správa a predovšetkým seriál Slovania. Rozprávali sme sa kameramanom Martinom Žiaranom (44).
Veľmi často robíte v tandeme s Petrom Bebjakom. Fungujete už aj bez slov a zbytočného vysvetľovania?
Bez zbytočného vysvetľovania určite áno. Čím viac času prerozprávame v prípravách, tým menej potom potrebujeme priamo na pľaci. Baví ma naša spolupráca. Je spojená s kamarátstvom, dôverou a vzájomným rešpektom.
Bežne si ľudia myslia, že to, ako bude film vyzerať, je zásluhou režiséra. Kameraman, aj ten hlavný, je vnímaný ako jeho pravá ruka či najbližší podriadený. Musíte s režisérom bojovať, aby ste presadili svoje videnie?
Bojom by som to nenazval. Ani presadzovaním svojho videnia. Je to kreatívny proces, pri ktorom vznikajú a zanikajú rôzne nápady, riešenia a vízie, až sa dopracujeme k finálnemu konceptu, s ktorým súhlasíme obaja. Na pľaci sa už pohybujeme vo vopred dohodnutom priestore, v ktorom si môžme dovoliť niekedy aj zaimprovizovať. Ale stále platí, že režisér je hlavný tvorca, takže finálne rozhodnutia robí on (ona).
Projektu Slovania predchádzali výroky plné superlatívov. Aký bol z pohľadu hlavného kameramana?
Náročný a vzrušujúci zároveň. Natáčanie na Ukrajine bolo veľmi ťažké vzhľadom na neznámu, divokú, ale zároveň pôsobivú ukrajinskú prírodu. Určite bol tento seriál a jeho realizácia obrovskou výzvou nielen pre producentov, ale aj pre celý štáb. Ten bol slovensko-ukrajinsko-český a bola to výnimočná a skvelá spolupráca. A ja som vďačný, že som mohol byť pri tom. Pod hlavnou kamerou nie som podpísaný sám. Spolupracovali na tom so mnou skvelí a talentovaní kameramani Stanislav Adam a Volodymyr Ivanov. Každý mal na starosti svoje samostatné diely.
K čomu z vašej doterajšej práce mali Slovania najbližšie?
Námet seriálu je v našich končinách jedinečný a myslím, že k ničomu na čom som doposiaľ spolupracoval, sa tento projekt prirovnať nedá. Ukrajinou, režisérom Petrom Bebjakom a producentkou Wandou Adamík Hrycovou snáď iba k filmu Čiara.