Uvádza sa to v zimnej prognóze na rok 2021, ktorú vo štvrtok zverejnila Európska komisia (EK).
Komisia pripomenula, že Európa žije v tieni pandémie nového koronavírusu, keď narastá počet prípadov nových infekcií spolu s výskytom nových, nákazlivejších mutácií vírusu. Začiatok očkovania v celej EÚ poskytuje dôvod na opatrný optimizmus, že ekonomický rast sa bude zotavovať, pretože ochranné a karanténne opatrenia sa budú postupne uvoľňovať.
Zimná ekonomická prognóza predpokladá, že ekonomika eurozóny porastie v rokoch 2021 - 2022 o 3,8 %, kým ekonomika 27-člennej EÚ by v roku 2021 mala narásť o 3,7 % a v roku 2022 o 3,9 %. Rast Slovenska by v tomto roku mal byť 4-percentný a na budúci rok na úrovni 5,4 %.
Očakáva sa, že ekonomiky eurozóny a EÚ dosiahnu svoju predkrízovú úroveň produkcie skôr, ako uvádzali ekonomické predpovede na jeseň 2020, a to najmä vďaka silnejšej dynamike rastu, než sa očakávalo v druhej polovici roku 2021 a v roku 2022.
Po silnom raste v treťom štvrťroku 2020 sa hospodárska aktivita koncom minulého roka opäť znížila, pretože vlády po druhej vlne pandémie obnovili ochranné a núdzové opatrenia. Ak budú tieto opatrenia aj naďalej v platnosti, očakáva sa, že rast ekonomiky EÚ a eurozóny v prvom štvrťroku 2021 poklesne.
Ekonomický rast sa má obnoviť až na jar a naberať na sile v priebehu letných očkovacích programov a postupného zmierňovania obmedzujúcich opatrení. Platí to aj pre vyhliadky globálnej ekonomiky.
Komisia upozornila, že ekonomický dosah pandémie je v jednotlivých členských štátoch nerovnomerný, a predpokladá sa, že výrazne sa bude líšiť aj rýchlosť oživovania ekonomiky.
Inflácia by mala zostať utlmená - v eurozóne sa má zvýšiť z 0,3 % v roku 2020 na 1,4 % v roku 2021 a potom sa mierne spomalí na 1,3 % v roku 2022.
Riziká ekonomického vývoja sú oproti jesenným prognózam vyrovnanejšie, ale zostávajú vysoké. Týkajú sa hlavne ďalšieho vývoja pandémie a úspechu očkovacích kampaní. Očkovanie by malo viesť k rýchlejšiemu uvoľňovaniu ochranných opatrení a k skoršiemu a silnejšiemu zotaveniu po koronakríze. Rovnako aj ozdravný plán EÚ budúcej generácie cez schválený nástroj na obnovu a odolnosť (RRF) by mal podporiť silnejší ekonomický rast, než sa predpokladalo, pretože plánované financovanie nebolo z väčšej časti do zimnej prognózy zahrnuté.
Rizikom je vývoj, že pandémia sa ukáže ako trvalejšia alebo závažnejšia, než sa predpokladalo v zimnej prognóze, alebo že sa príliš oneskoria očkovacie kampane, čo oddiali uvoľňovanie ochranných opatrení.
Ďalšie riziko, s ktorým treba rátať, je, že koronakríza môže zanechať hlbšie stopy v hospodárskej a sociálnej štruktúre EÚ, najmä po sérii bankrotov firiem a strát pracovných miest. To by poškodilo aj finančný sektor, zvýšilo dlhodobú nezamestnanosť a zhoršilo sociálnu nerovnosť.
"Pri riešení problémov, ako sú strata pracovných miest, oslabený podnikový sektor a rastúca nerovnosť, bude rozhodujúca silná európska reakcia. Budeme mať čo robiť, aby sme zvládli širší sociálno-ekonomický dosah krízy," uviedol v tejto súvislosti výkonný podpredseda EK pre ekonomiku Valdis Dombrovskis.
Podľa eurokomisára pre hospodárstvo Paola Gentiloniho možno hovoriť "o svetle na konci tunela" a vyjadril nádej, že hospodárstvo EÚ by sa malo v roku 2022 vrátiť na predpandemickú úroveň rastu HDP, čo je skôr, ako eurokomisia očakávala vlani na jeseň.
