Členovia rady sa zhodli na tom, že v Mjanmarsku treba obnoviť civilnú vládu zosadenú počas minulotýždňového vojenského prevratu, informovala agentúra AFP. Štyridsaťsedemčlenná Rada prijala príslušnú rezolúciu bez na mimoriadnom zasadnutí venovanému udalostiam po puči v Mjanmarsku, ktoré sa uskutočnilo na žiadosť EÚ a Británie.
Čína a Rusko, ktoré podporujú mjanmarskú armádu, sa od prijatého vyhlásenia dištancovali, rovnako ako Bolívia, Venezuela a Filipíny. Peking a Moskva už len samotné zvolanie mimoriadneho zasadnutia rady odsúdili ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Mjanmarska.
Väčšina členov UNHRC však k prevratu v tejto ázijskej armáde zaujala kritický postoj. Zároveň odsúdila hromadné zatýkanie odporcov armády a násilné potláčanie protestov proti pučistom, ktoré v Mjanmarsku prebiehajú už týždeň.
Veľvyslanec Mjanmarska pri OSN Myint Thu na piatkovom zasadnutí vojenský prevrat obhajoval. Poznamenal, že jeho krajina sa "teší na to, kedy sa jej dostane väčšieho porozumenia... a konštruktívnej spolupráce zo strany medzinárodného spoločenstva".
Mjanmarská armáda ohlásila 1. februára uchopenie moci v krajine a zároveň aj výnimočný stav, ktorý má trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain, ktorý len pár hodín na to oznámil nové zloženie vlády. Armáda puč zdôvodnila podozreniami z podvodov, ktoré podľa nej sprevádzali novembrové parlamentné voľby, v ktorých drvivo zvíťazila strana Národná liga za demokraciu (NLD) vedená laureátkou Nobelovej ceny za mier Su Ťij.
Armáda zároveň tesne po prevzatí moci zadržala Su Ťij, prezidenta Win Mjina, a ďalších predstaviteľov NLD. Celkovo podľa OSN armáda zadržala viac ako 350 ľudí, vrátane aktivistov, novinárov, študentov či budhistických mníchov, píše AFP.
