Khan sa svojej funkcie ujme v júni tohto roku. Ako informovala agentúra AFP, Khan bol jedným zo štyroch kandidátov na tento post a bol považovaný za favorita. Zvolený bol v druhom kole hlasovania, ktoré sa - pre nedosiahnutie konsenzu v tejto veci - konalo v piatok v sále Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Kým Khan v druhom kole voľby získal 72 hlasov, Íra Fergala Gaynora podporilo 42 hlasujúcich. Španiel Carlos Castresana Fernández mal podporu piatich delegátov a Francesco Lo Voi z Talianska dostal tri hlasy.
Právo hlasovať malo 123 krajín Rímskeho štatútu, zástupca jednej krajiny nehlasoval, poznamenala AFP.
Päťdesiatročný Karim Khan pôsobil ako obhajca i žalobca takmer na všetkých medzinárodných a špeciálnych súdoch, či už pre bývalú Juhosláviu, pre Rwandu, Kambodžu alebo dokonca pre Libanon a Sierru Leone, kde bol právnikom bývalého prezidenta Charlesa Taylora.
Pred ICC zastupoval bývalého viceprezidenta Kene Williama Ruta, Konžana Jeana-Pierra Bembu, ale aj Saída al-Isláma Kaddáfího, syna líbyjského diktátora, informovala rozhlasová stanica Deutsche Welle. Zlomový bod v kariére tohto špecialistu na trestné právo a ľudské práva nastal v roku 2018, keď ho generálny tajomník OSN vymenoval za šéfa osobitného vyšetrovania zločinov spáchaných džihádistickou organizáciou Islamský štát.
Toto vyšetrovanie spája dôkazy o masakroch a zneužívaní spáchaných džihádistickou skupinou v Iraku, najmä proti jezídskej menšine. Vzhľadom na rozsah doteraz zistených svedectiev a dôkazov ide o náročný prípad a obrovský spis. Dôkazy potom iracké súdy použijú na trestné stíhanie vinníkov, dodala AFP.
Predpokladá sa, že hlavnou úlohou Karima Khana po zvolení za hlavného prokurátora ICC bude zlepšiť renomé tohto medzinárodného súdu, ktorý bol počas éry Bensoudovej často kritizovaný za to, že sa sústreďuje na kauzy Afričanov.
Medzi prvé úlohy nového prokurátora bude patriť rozhodovanie o ďalších krokoch v súvislosti s vyšetrovaním údajných amerických vojnových zločinov spáchaných v Afganistane a mimoriadne sporné vyšetrovanie izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Po spustení vyšetrovania týkajúceho sa pôsobenia amerických jednotiek v Afganistane vtedajšia administratíva prezidenta Donalda Trumpa uvalila na Bensoudovú a ďalšieho vysokopostaveného úradníka ICC sankcie vrátane zákazu vycestovania a zmrazenie majetku. USA a spolu s nimi i Izrael sa takisto dôrazne postavili proti vyšetrovaniu údajných vojnových zločinov izraelských síl a rovnako aj palestínskych ozbrojených skupín.
Sudcovia ICC však minulý týždeň rozhodli, že ICC má jurisdikciu na palestínske územia okupované Izraelom od vojny na Blízkom východe v roku 1967, čo ICC vytvára priestor pre úplné vyšetrovanie po päťročnom predbežnom vyšetrovaní začatom Bensoudovou. Administratíva prezidenta USA Joea Bidena naznačila menej konfrontačnú líniu s ICC, neuviedla však, či zruší sankcie voči Bensoudovej.
