Turistická sprievodkyňa Slávka Kóňová (49) z Ivanky pri Nitre (okr. Nitra) je už takmer rok bez roboty kvôli pandémii, a aby toho nebolo málo, z piatka na sobotu jej zhorel dom. Žila v ňom s mamičkou Genoveou (70) a len zázrakom stihli z horiaceho pekla vybehnúť a zachrániť si holé životy. Vysnívaný domov si postupne prerábali a investovali doň čas i väčšinu voľných peňazí!
Turistická sprievodkyňa Slávka chodievala pred koronakrízou sprevádzať turistov do Talianska, no jej povolanie pre pandémiu zmizlo z trhu. „Za posledný rok som bola vonku len štyrikrát. Aj keď dostávam nejakú kompenzáciu od štátu, odvody si platiť musím. Ale nesťažujem sa, bývam s mamičkou a máme toľko, aby sme prežili. Ale neviem, ako zvládneme vyhoretý dom,“ obáva sa Slávka s očami plnými sĺz.
Dve ženy si domček roky prerábali, dali doň nielen všetky peniaze, ale aj čas a energiu. Domček bol presne taký, aký si ho vysnívali. V noci z piatka na sobotu prišli o všetko. Dom pohltili zničujúce plamene a dve ženy prišli o strechu nad hlavou, osobné veci aj o albumy, kde mala Slávka veľa fotiek z Talianska.
Vybehli v pyžame
Šťastím v nešťastí bolo, že Slávka v osudnú noc ešte nespala. „Keby nebola táto situácia, tak som v Ríme. Ale takto som bola doma, mamička spala a ja som už tiež bola v posteli. Bolo niečo po polnoci. Zrazu som videla veľkú žiaru, ani som nič necítila, vybehla som von v pyžame a to nám už strecha horela,“ opísala chvíle hrôzy Slávka. Okamžite išla ratovať mamičku.
Obe ženy vybehli tak, ako boli, len bundy si stihli zobrať. „Dom sa chytil od susedov, kde sídlia firmy a pri našom múre mali smetiak. Niečo tam bolo, nejaké farby alebo čo, ktoré začali horieť a plameň chytil našu strechu. Hasiči plamene uhasili, ale strecha je preč. A čo nevzal oheň, vzala voda. Stropy sa musia zbúrať, aj podlahy, v podstate ostanú len obvodové múry,“ krúti hlavou nešťastná žena. Jedným dychom však dodáva, že napriek všetkému mali šťastie.
„Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby som spala, alebo nebola doma,“ dodala. Na dvore je kopa s obhorenými pozostatkami ich vecí. „Všetko je preč. Fotografie, spomienky, albumy, všetko. Roky sme prerábali dom a tešili sa z neho. Poistený bol, ale kedy nám dá poisťovňa peniaze, to je ďaleko,“ uzavrela s povzdychom Slávka. Bez pomoci cudzích ľudí by to teraz nezvládli...
