Veronika (47), Ingrid (48) a Martina (39) prišli kvôli pandémii koronavírusu o svoju prácu. Už rok patria medzi tých, ktorí sa väčšinu času zdržiavajú doma bez stáleho zamestnania, či možnosti pracovať z domu. Všetky tri však už majú ničnerobenia a beznádeje dosť. Učiteľka, obchodníčka so starožitnosťami a majiteľka predajne založili komunitu, v ktorej sa nájdu tvorivé a pracovité ženy s podobným osudom, aký majú ony. Spoločne prišli na to, ako by sa mohli živiť po skončení lockdownu.
Nápad sa zrodil v hlave učiteľky Veroniky Daniškovej (47), ktorá učila žiakov na druhom stupni ZŠ. „Mohla som pokračovať v tejto profesii, ale už nie plnohodnotne a tak, ako som si predstavovala. Lockdown priniesol do života našej rodiny úplne nové nápady,“ vraví Veronika s tým, že „domáce väzenie“ sa pre nich stalo ostrovom nečakanej inšpirácie. „Pustili sme sa s priateľom do vyšívania portrétov na tričká a zdobenia rúšok. Máme radosť z toho, keď môžeme niekomu naše výrobky darovať a sme radi, ak nám niekto zavolá a o výrobu takéhoto trička nás poprosí. Veríme, že keď budeme normálne fungovať, sa nám tento biznis rozbehne,“ dúfa Veronika, ktorej pomáha jej priateľ Tibor.
Kvôli opatreniam o svoju milovanú prácu prišla aj Ingrid Žemlová (48). „Mala som obchod so starožitnosťami, ale musela som ho zatvoriť. Prakticky zo dňa na deň človek zostane bez práce a perspektívy. Človek však nemôže upadať do beznádeje a postupom času sa mi práve v tej lockdownovej samote vynárali v hlave nové nápady. Začala som teda ozdobovať byt,“ rozrozpráva sa sympatická plavovláska a dodá, že cit pre umenie mala aj jej mama.
„Umelecký talent mala moja mama, ktorá zomrela, keď som mala osem rokov. Zostalo mi po nej veľa krásnych vecí,“ priznáva s láskou v hlase Ingrid s tým, že svoj biznis so starožitnosťami budovala niekoľko rokov. „V tom tichu a samote som talent v sebe objavila aj ja a začala som vytvárať rôzne umelecké predmety, ktorými máme skrášlený celý byt,“ hovorí žena, ktorá rôznymi technikami zdobí dózy, plechovky a nádoby. Jej výrobky sa hodia do každej domácnosti či kúpeľne. „Keď už musíme tráviť v dome či byte viac času, určite je pre všetkých povznášajúce si príbytky skrášliť a vynoviť. A keď si nemôžete kúpiť niečo nové, radi vdýchnete nový život niečomu starému,“ zakončí Ingrid.
Z jedného dňa na druhý ostala bez práce aj Martina Kianicová (39). „Pracovala som v butiku, ktorý sme kvôli pandémii museli zavrieť, na pozícii asistentky predaja, aj keď som vyučená krajčírka. Práve v lockdowne som si však všimla, že mám z tvorenia nových vecí na oblečenie veľkú radosť. Začala som šiť oblečenie pre kamarátky a ich deti,“ hovorí nadšená Martina. „Musím povedať, že byť doma zavretý v lockdowne je v mojom prípade skôr radosť ako trýznenie,“ smeje sa Martina, ktorá najradšej šije veci pre svoju malú dcérku. Dokáže však ušiť všetko, na čo si len pomyslí.
