Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. V prípade domácej práce a telepráce sa v rôznych častiach Zákonník práce má zmodernizovať tak, aby zohľadňoval trendy v oblasti digitalizácie, pričom zamestnanec by mal mať počas práce z domu právo odpojiť sa.
"Home office" bolo potrebné upraviť, pretože čoraz väčšie percento ľudí a zamestnávateľov počas pandémie využíva tento spôsob práce. Právo na odpojenie by malo zabezpečiť, aby aj človek na "home office", napríklad po siedmej večer, nemusel reflektovať na požiadavky zamestnávateľa, pretože má právo na odpočinok.
Novela Zákonníka práce rieši aj stravné poukážky, tzv. gastrolístky. Zamestnanec si bude môcť vybrať medzi gastrolístkom a finančným príspevkom. Zamestnanec by mal byť viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov. Možnosť výberu sa ustanoví aj pre príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ale aj pre príslušníkov finančnej správy.
Zároveň sa zavedie elektronická forma stravovacej poukážky, ktorá bude povinná od 1. januára 2023. Výnimkou sú prípady, keď sa elektronická stravovacia poukážka nebude môcť z objektívnych dôvodov použiť na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Zníži sa aj výška poplatku zamestnávateľa za sprostredkovanie stravovania z 3 % na maximálne 2 %. Majú sa tak znížiť náklady zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom gastrolístkov.
Tiež sa umožní zamestnávateľom rozhodnúť sa, či od účinnosti novely, ktorou sa zavádza výber medzi gastrolístkami alebo finančným príspevkom, budú postupovať ihneď podľa novej právnej úpravy alebo toto rozhodnutie urobia neskôr.
Novela podľa rezortu práce tiež obsahuje úpravu dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami a prináša nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov. "Spoluzodpovednosť bude v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Predlžuje sa tak v súčasnosti zavedená lehota, a to z piatich dní v období 12 mesiacov na 30 dní v období 12 mesiacov," priblížilo ministerstvo práce v doložke vplyvov.
Rezort práce sa rozhodol urobiť aj zmeny v prípade tripartity. Rozšíriť sa má počet zástupcov zamestnancov v tripartite z jedného minimálne na troch. "V praxi niekedy v podniku zastupuje zamestnancov odborová organizácia bez vzťahu k spoločnosti, teda so zamestnávateľom rokujú členovia odborového orgánu, ale títo nie sú zamestnancami spoločnosti a je teda otázne, koho záujmy vôbec reprezentujú," tvrdí ministerstvo práce.
Súčasne sa novelou umožní osobám starším ako 15 rokov vykonávať aj iné ľahké práce, ktoré neohrozujú ich zdravie či školskú dochádzku. Rozhodnúť o tom, či ide o ľahkú prácu, má príslušný inšpektorát práce.
Doplní sa tiež nový výpovedný dôvod, a to dovŕšenie veku 65 rokov a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Takýto zamestnanec by mal mať nárok na odstupné.
Vypustia sa zároveň všetky ustanovenia, na základe ktorých bolo možné reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa rozšíriť na ďalších zamestnávateľov, ktorí neboli združení v zamestnávateľskom zväze a neboli pokrytí žiadnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
Zamestnávateľ po novom nebude mať povinnosť akceptovať odborovú organizáciu, ktorá nemá svojich členov v pracovnom pomere u zamestnávateľa. V prípade vzniku sporu, napríklad pri pochybnostiach, že u zamestnávateľa nie sú zamestnanci v pracovnom pomere zároveň členmi odborovej organizácie, by to mal riešiť nezávislý rozhodca. Ten by mal mať povinnosť vyriešiť spor do 30 dní.
Zamestnávateľ nebude povinný 12 mesiacov, odkedy uvedie rozhodca v oznámení, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, túto organizáciu akceptovať. Odborová organizácia by tak mohla raz za 12 mesiacov odo dňa vydania tohto oznámenia požiadať rozhodcu o opätovné posúdenie.
Počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa zároveň umožní občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú zamestnaní v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách u zamestnávateľov, vykonávať prácu vo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje.
