Vláda dokonca v stredu rozhodla o tom, že povolá zdravotníkov z iných krajín EÚ, ktorí nám majú pomôcť s ťažkou situáciou v nemocniciach. V tejto atmosfére bývalý ministri zdravotníctva vyzývajú Krajčího, aby odovzdal riadenie pandémie niekomu inému. V čom všetkom zlyhal?
Len pred pár dňami šéf zdravotníctva zúfalo žiadal o radu, ako pokračovať v boji proti pandémii. Po novom sa výzvy na vyvodenie zodpovednosti za stav, v akom sa krajina nachádza, objavujú aj v Prezidentskom paláci. „Zreflektovať situáciu je nevyhnutnosť. (...) Akú podobu tá zmena vládnutia bude mať, nechám na vláde,“ povedala Zuzana Čaputová. Tvrdú výzvu na odchod Krajčího už povedala aj exministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, ktorá pracuje v nemocnici a vidí žalostnú situáciu. Poukazuje na výsledky boja proti pandémii, podľa ktorých je Slovensko na tom „katastrofálne“.
„Denne u nás zomiera najviac pacientov na počet obyvateľov a čísla naďalej rastú. To je podľa mňa viac ako dostatočný dôvod na vyvodenie zodpovednosti, a teda demisiu pána ministra,“ konštatuje Kalavská. Pridáva sa k nej aj Tomáš Drucker, ktorý rezort viedol za čias Roberta Fica. Krajčího vníma ako slušného človeka, no podľa neho presluhuje a nemal sa stať ani ministrom.
„Nemá manažérske predpoklady na výkon tejto funkcie. Zvlášť je to cítiť v čase súčasnej krízy, keď je potrebné rázne a systematicky krízovo riadiť zdravotníctvo s dosahom na celú spoločnosť,“ hovorí Drucker. Súčasný minister podľa neho reaguje príliš neskoro a spôsobuje tým veľké a zbytočné škody a straty na životoch.
Krajčí: Snažím sa
Ďalší bývalý minister Richard Raši, ktorý je v Hlase, Krajčímu vyčíta, že spravil desiatky prešľapov a boj s pandémiou už dávno vzdal. „Minister zdravotníctva totiž musí počúvať rady odborníkov, a nie sa slepo a nekriticky podriaďovať vrtochom premiéra Igora Matoviča,“ skonštatoval Raši. Exminister Ivan Uhliarik hovorí, že Krajčí svoj názor nepresadzuje tak, ako by v tejto situácii mohol. „A tiež tak aká je jeho súčasná zodpovednosť za zdravotný stav obyvateľov SR. A namiesto šírenia neistoty v podobe unáhlených výmen riaditeľov nemocníc by mal zvyšovať istotu medzi zdravotníkmi, ktorí sa starajú o pacientov,“ povedal.
Samotný minister Krajčí sa bráni. Priznáva, že spravili chybu. „Myslím si, že chyba sa pravdepodobne stala, keď sme nezaviedli prísny lockdown ešte pred Vianocami. Za toto obdobie sa nám snehová guľa ešte viac rozbehla, aj keď sú výsledky, že ten lockdown mal svoj efekt,“ hovorí Krajčí.
Z ministerstva zdravotníctva reagovali na výzvy na odstúpenie rázne s tým, že Krajčí robí všetko pre to, aby sa podarilo zachrániť životy ľudí. „Šéf rezortu zdravotníctva tvrdo denne pracuje na tom, aby sa pandémiu na Slovensku podarilo zvládnuť. Výzvu na odstúpenie vnímame v čase pandémie ako snahu na zviditeľnenie v aktuálnej téme a prosíme, aby sa energia venovala konštruktívnym krokom, ktoré pomôžu chrániť zdravie a životy ľudí. Zvládnutiu pandémie určite nepomôžu neuvážené personálne výmeny,“ skonštatovala hovorkyňa Zuzana Eliášová.
6 vecí, v ktorých zlyhávame
Vysoké počty mŕtvych
Začiatkom týždňa sa Slovensko dozvedelo, že je na čele všetkých krajín na svete v počte zomierajúcich ľudí na koronavírus. Odborníci odhadujú, že zomrie ešte násobok ľudí.
Rekordné počty nakazených v nemocniciach
V nemocniciach máme extrémne vysoké počty ľudí s koronavírusom. V priemere zomiera každý tretí až štvrtý človek, ktorý musí ísť do nemocnice. Vláda v stredu schválila povolanie zdravotníkov (10 lekárov) zo zahraničia.
Chýbajúce dáta
Matematik Richard Kollár upozorňuje, že máme dátovú slepotu, čiže kompetentní nepoznajú údaje, na základe ktorých sa dobre rozhodovať. Chýbajú kľúčové veci na zvládanie pandémie.
Otázne trasovanie pozitívnych
Ešte koncom roka Úrad verejného zdravotníctva nariadil samotrasovanie, čiže pozitívny človek má kontaktovať ľudí, s ktorými prišiel do styku. Nastalo to po tom, čo regionálne úrady nedokázali zachytávať všetkých pozitívnych.
Malý vplyv odborníkov
Krajčí pred Vianocami prišiel spolu s odborníkmi z konzília, aby sa zaviedol prísny lockdown. Vláda ho prehlasovala a Krajčí teraz hovorí, že práve tento moment nás stál množstvo nakazených ľudí, ktorí smerovali za svojimi blízkymi.
Stávka na antigénové testy
Premiér v októbri oznámil, že s koronou ideme bojovať aj antigénovými testami, ktoré sú síce lacné, ale aj menej presné.
Sme v dátovom pekle
- Ako na tom momentálne sme a čo sa deje v rámci pandémie na Slovensku? Odpoveď je veľmi jednoduchá, jednoslovná - nevieme. Chýbajú nám absolútne kľúčové dáta, aby sme vedeli vyhodnotiť aj efekt našich opatrení, aj to, v akom momentálne epidemickom stave sme. Netušíme, koľko ľudí prichádza do nemocníc ako noví pacienti, netušíme, koľko ich odchádza. Nevieme teda posúdiť, čo vlastne spôsobuje nárast počtu hospitalizácií, ktorý pozorujeme. Nepoznáme štruktúru testov, ktoré robíme. Nemáme informácie o trasovaní. Keď aplikujeme COVID automat, netušíme, ako sú vyhodnocované parametre, ktoré zbierame. Sme v dátovom pekle. A nevieme, či nás čaká ďalšia vlna. Či bude silnejšia ako tá, ktorou prechádzame, alebo slabšia. Nevieme, či nás čaká to isté, ako v Chebe, kde už štvrť percenta obyvateľov za posledných päť týždňov zomrelo. Možno to čaká aj Slovensko.
