TASR o tom informovala slovenská vedkyňa Patrícia Chrzanová Pečnerová z Kodanskej univerzity, ktorá je spoločnou prvou autorkou štúdie.
Štúdia je výsledkom medzinárodnej spolupráce, na ktorej sa podieľalo 22 vedcov z deviatich krajín. Výsledky výskumu boli v stredu publikované vo vedeckom časopise NATURE.
Vedci sekvenovali DNA z mamutích pozostatkov, ktorých vek dosahuje až 1,2 milióna rokov. "Toto je vôbec prvýkrát, čo sa podarilo osekvenovať DNA staršiu ako jeden milión rokov," uvádza sa v štúdii.
"Milión rokov dozadu na svete ešte nežili žiadne z druhov mamutov, ktoré sú nám najlepšie známe - mamuty srstnaté a mamuty kolumbijské," píšu vedci a dodávajú, že v tomto období žil predchodca týchto dvoch druhov mamut stepný.
Analýza genómov podľa expertov odhalila, že najstarší zo skúmaných jedincov, datovaný do doby pred 1,2 milióna rokov, patril k predtým úplne neznámej genetickej línii mamutov. Vedci tohto mamuta pomenovali Krestovka podľa lokality, kde bol nájdený. Výsledky ukazujú, že línia, ktorú reprezentuje Krestovka, sa oddelila od iných sibírskych mamutov pred dvoma miliónmi rokov.
"Všetky predchádzajúce štúdie naznačovali, že v tých dobách žil na Sibíri iba jeden druh mamuta, ktorý sa označuje ako mamut stepný," povedal jeden z autorov štúdie Tom van der Valk. Analýza DNA však podľa neho teraz ukázala, že existovali dve nezávislé línie mamutov, ktoré nazývame Adycha a Krestovka. "Nemôžeme to zatiaľ povedať s úplnou istotou, ale myslíme si, že reprezentujú dva samostatné druhy," dodal.
Analýzy podľa vedcov naznačujú, že mamut kolumbijský, ktorý Severnú Ameriku obýval počas poslednej ľadovej doby, bol hybridným druhom. Zhruba polovica jeho genómu pochádzala z mamutej línie Krestovka a druhá polovica z mamutov srstnatých. K hybridizácii medzi týmito dvoma druhmi podľa Chrzanovej Pečnerovej došlo pred približne 420 000 rokmi.
Druhý z analyzovaných genómov s vekom presahujúcim milión rokov patril mamutovi v tejto štúdii nazývanému Adycha, pomenovanému tiež podľa miesta, kde bol nájdený. Genetické analýzy potvrdzujú, že bol priamym predkom mamuta srstnatého.
Analýzy ukázali, že genetické varianty spojené so životom v arktických podmienkach, ako je rast srsti, termoregulácia, tukové zásoby, tolerancia chladu a cirkadiánny rytmus, boli prítomné už u milión rokov starého mamuta, a teda dlho pred vznikom mamuta srstnatého, s ktorým sú obvykle spájané.
"Je výnimočné, že môžeme sledovať genetické zmeny v priebehu vzniku druhu. Naše analýzy ukazujú, že väčšina adaptácií na chlad bola prítomná už u predka mamuta srstnatého a nezdá sa, že by počas procesu vzniku druhu došlo k zrýchleniu prírodného výberu," povedal David Díez del Molino, ďalší zo spoločných prvých autorov článku.
Publikované výsledky otvárajú podľa vyjadrení vedcov priestor pre široké spektrum budúcich štúdií u ďalších druhov.