Gastroenterológ Ladislav Kužela vo svojej knihe Zdravé črevo a trávenie vysvetľuje aj to, prečo sa kolonoskopie netreba obávať, a ako sa stravovať tak, aby naše trávenie fungovalo správne.
Väčšine z nás v súvislosti s trávením napadne žalúdok. Prečo ste teda do názvu vašej knihy dali črevo? Je dôležitejšie?
Vynikajúca otázka a jedna z tém, o ktorej sme v našej knihe písali a snažili sa to čitateľom vysvetliť. Celosvetovo mylne koluje mýtus, že trávenie nastáva v žalúdku, že žalúdok je vlastne ten tráviaci orgán. Čuduj sa svete, nie je tomu tak, pretože žalúdok je síce veľmi dôležitý, ale máme aj pacientov, ktorí ho nemajú. Inými slovami, dá sa bez neho žiť. Úloha žalúdka je pomerne jednoduchá. Je to vakovitý orgán, ktorý tvorí kyselinu, a prvotne začne spracovávať potravu. Ale on ju nenatravuje, on ju len pripravuje pre črevo, ktoré je tu od toho, aby prijalo všetky živiny. A to všetko sa deje v tenkom čreve, z ktorého sa krvnou cestou dostávajú živiny do tela.
Črevo ste zároveň nazvali aj druhým mozgom. Prečo?
Toto je vec, ktorá ide za posledné roky veľmi do popredia. Keď som pred 25 rokmi začínal ako lekár, nevedelo sa, aký zložitý a komplexný nervový systém nám ovláda celé trávenie. Zistilo sa to až na veľmi veľkej skupine pacientov. Títo pacienti sa označujú ako pacienti s funkčnými ochoreniami, čiže majú poruchu fungovania tráviaceho traktu. To znamená, že pri vyšetrení u nich nezistíme nič vážne, žiadny zápal, napriek tomu ich ťažkosti pretrvávajú. Ukázalo sa, že trpia tzv. viscerálnou hypersenzitivitou, inými slovami je to o mozgu. Ten posunie prah citlivosti tak, že pacient začne vnímať všetky tráviace pochody, ktoré za normálnych okolností ani necítime. Vedci sa tým začali viac zaoberať a postupom času sa zistilo, že tu máme „druhý mozog“, ktorý je s mozgom prepojený. A tým je črevo.
Zaoberáme sa zdravým stravovanm, ale málokto už rozumie, čo znamená zdravé trávenie. Čo robíme zle a čím mu škodíme?
Škodíme si sami sebou. Každý si myslí, že to svojou hlavou pretlačí, bude jesť, kedy on chce a pôjde do hladovky, lebo si čosi načítal. Zabudli sme, že raňajky, obed, večera nie sú výmysel. Naši predkovia len počúvali svoje telo a vybudovali to, čo my teraz búrame a potom chodíme ku gastroenterológom. Treba počúvať svoje telo, v jednoduchosti je krása.
Ľudia skúšajú rôzne diéty a hladovky. Ako si nenarušiť celý systém trávenia?
Ak sa na trendy pozrieme z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch, tak na rôzne ketodiéty, očisty, detoxy nemáme žiadne dôkazy. Sú to len tvrdenia, ktoré sú logicky postavené aj vábivé, plus-mínus majú aj hlavu, aj pätu. Človek si povie, toto by som aj vyskúšal. Ale skúšaj radšej niečo, čo je overené, to znamená, že na to sú reálne dôkazy z reálnych štúdií.
Veľa sa hovorí o parazitoch a baktériách v črevách. Máme ich v organizme na kvantá a treba ich z nich dostať nejakou očistou?
Kvantá parazitov nemáme, máme kvantum mikróbov. Keď sa narodíme, postupne sa nám začne nimi črevo osídľovať. Tými dobrými, ale aj zlými. V dospelosti ich máme približne dve kilá, s ktorými žijeme v symbióze. Vedia ovplyvniť našu imunitu, pohyblivosť čriev, ich priepustnosť, množstvo procesov, ktoré pomáhajú k dobrému, zdravému tráveniu. Na druhej strane je pravda, že parazity do čriev nepatria. Svetová zdravotnícka organizácia mapovala oblasti ohrozené parazitmi, v ktorých odporúča preventívne odčervovať každé dva roky. Slovensko k nim ani zďaleka nepatrí, a keď takéto odparazitovanie robíme, nie je to založené na žiadnom medicínskom dôkaze. Môže to mať viac negatívnych následkov ako pozitívnych.
Ako by sme sa mali počas dňa stravovať, aby sme pomohli svojmu tráveniu?
Pravidelnosť - teda raňajky, obed, večera - majú svoj veľký význam. Veľa z nás prestalo raňajkovať a presunuli toto jedlo na inú časť dňa. Raňajky sú však dôležitým štartérom všetkých tráviacich pochodov celého dňa. Čo sa týka obeda, polievka má svoj význam, lebo do čreva sa dostáva pomerne rýchlejšie v porovnaní s inou potravou. No a ako sa kedysi hovorilo, raňajkuj sám, obeduj s priateľom, večeru daj nepriateľovi. Večera ako taká by tam mala byť, samozrejme však nie kačica a lokše, ale niečo jednoduché. No a okrem pravidelnosti, to druhé je „počúvaj svoje telo“. Neprejedať sa. Ten signál, že „už som naplnený“, žiaľ, prichádza oneskorene. Takže radšej menšie porcie a častejšie, ako jedna veľká porcia. A posledná vec, na ktorú netreba zabúdať je, že žalúdku trvá 3 až 5 hodín, kým sa vyprázdni, čiže také by mali byť intervaly medzi jedlami pri normálnych porciách. No a aby sme pomohli pažeráku, určite si netreba po najedení ľahnúť, aj keď je to lákavé.
A čo olovrant alebo desiata?
Môže byť, jasné. Stále je to o tom objeme, o množstve. Samozrejme, ideálne je zaradiť na tieto chody ovocie. Nič zdravšie pre naše telo nemôžeme urobiť. A je tiež dôležité si uvedomiť, že keď sa hýbe telo, hýbe sa aj tráviaci trakt. Takých 30 minút trikrát týždenne, aby sme telo dostali do jemného spotenia, chôdzou, ľahkým behom, plávaním, bicyklovaním, to je to, čo môžeme pre svoj tráviaci trakt urobiť.
