Okrem toho stvárňuje množstvo ďalších postáv, tvorí piesne pre deti a dospelých a je otcom troch synov. Ako zvláda koronu a situácie okolo svojich pracovných projektov?
Pre koronu sme doma už takmer rok. Síce ste spomenuli, že ste zaneprázdnený, ale určite ste viac doma, s rodinou. Ako to zvládate, idete si na nervy, alebo si to užívate?
Snažíme sa s tým čo najlepšie vyrovnať. Ale myslím, že sú to všetko okolnosti, ktoré sú zvládnuteľné. Podstatné je, že trávim s manželkou a deťmi neporovnateľne viac času ako v predošlom období a aj napriek obmedzeniam si užívame prítomnosť, momenty, ktoré sa už opakovať nebudú. Chlapci majú ocina intenzívne doma každý deň, čo predtým vzhľadom na vyťaženosť v práci nebolo možné. Všetkých ľudí táto situácia preveruje, jedných viac, iných menej.
Snažíme sa hľadať v sebe silu a optimizmus. Je mnoho ľudí, ktorí majú väčšie problémy a pandémia je len čerešničkou na torte. My v rodine tiež patríme medzi ohrozené skupiny, takže dokonale poznám oveľa zásadnejšie problémy na pozadí tých dnešných. Je to však skúška, ktorú chceme so cťou zvládnuť. Každá kríza nesie v sebe možnosť začiatku zmeny k lepšiemu a ja sa tomu tiež pokúšam denne uveriť.
Keď bola prvá vlna, tak ľudia z kultúry dosť kritizovali vládu, že to nerieši správne, keď sa napríklad zavreli divadlá. No počas druhej vlny už tie hlasy stíchli. Aký je váš pohľad na vec?
Ťažko je to hodnotiť. Myslím si, že opatrenia boli zo začiatku až príliš striktné, lebo nikto presne nevedel, s čím máme do činenia. Ale z môjho pohľadu boli potrebné, nevyhnutné, i keď bolestivé. Tomu, kto to nepochopil a zľahčuje diskusiu o dôsledkoch a rozsahu komplikácií, nie je rady ani pomoci. Nálada spoločnosti sa odvíja od nespokojných jednotlivcov, ktorí sa zväčša zaoberajú asi len sami sebou. Opatrenia boli a sú pravidlami pre nás všetkých. Aj pre umelcov, aj pre divákov. Zlizla si to, samozrejme, nielen kultúra, šport či školstvo, ale aj iné odvetvia. Sme v tom všetci až po uši. Nechránime seba, ale druhých. Tak by sme k tomu mali pristupovať. V tom je hlavný rozmer, ktorému sa máme podľa mňa naučiť.