Každý rok obnoví turistické značky takmer na 100 kilometroch peších chodníkov a na viac ako 100 km cyklotrás na Spiši, no hlavne v okolí Levoče, kde pozná každé zákutie. So značkami či farbami v batohu, prešiel počas svojej značkárskej kariéry tisíce kilometrov a označil asi 1 300 km chodníkov. Nedávno dokonca dostal ocenenie za Celoživotný prínos v oblasti cestovného ruchu.
Dnes už dôchodca vyrastal v turistickej rodine. Práve to predurčilo život Ernesta Rusnáka (65). „S rodičmi sme chodievali na dovolenky po Slovensku, veľa sme stanovali. Tam som dostal základy. Tie sa ešte upevnili po tom, ako som išiel študovať ekonomiku služieb a cestovného ruchu na vysokej škole,“ upresnil jeden z najskúsenejších slovenských značkárov. „So značkovaním som v Levočských vrchoch začínal v roku 1986,“ priblížil Rusnák s tým, že najväčším problémom pri značkovaní nových chodníkov je súhlas vlastníkov pozemkov a niekde aj úradníkov zo životného prostredia. „Je s tým spojené pomerne veľa byrokracie,“ vysvetľuje úskalia svojej práce.
Sympatický dôchodca je aj staviteľom rozhľadne v Levočských vrchoch, kde po zrušení Vojenského obvodu Javorina navrhol kompletné značenie. „Levočské vrchy sú neobjavené pohorie, ale sú nádherné. Som jeden z mála značkárov, ktorí značkujú pešie, bežkárske aj cyklochodníky,” vraví dlhoročný turista.
Turistický semafor
Každý chodník by sa podľa neho mal raz za 3 - 5 rokov obnoviť. „Vzdialenosti značiek nie sú pevne dané. Ak je cesta rovná, tak asi 30 - 40 metrov od seba, ak nie, i v menších vzdialenostiach. Počas mojej kariéry som označkoval približne 1 000 km chodníkov. Ak tomu prirátam aj tie lokálne a obnovu chodníkov, tak to je spolu asi 1 300 km,” upozornil značkár, ktorému Krajská organizácia cestovného ruchu v Prešove udelila ocenenie za Celoživotný prínos v oblasti cestovného ruchu.
Keďže značenie chodníkov má v malíčku, vysvetlil, ako sa to vlastne robí. „Červenou farbou sú značené najdlhšie trasy, za nimi nasledujú chodníky značené modrou značkou. Zelené trasy sú zase o niečo kratšie. A najkratšie sú žlté, väčšinou ide o nejaké spojnice,” upresnil Rusnák. Chodníky, ktoré sa v zime využívajú ako bežkárske, sa v lete menia na pešie, prípadne cyklistické. „Pokrok nastal v tom, že dnes sa už smerovky robia z plastu, na ktorom je hliníkový prvok. Ten sa nasunie na uchytený prípravok na smerovníku,” uzavrel s úmevom.
