Ľudia sa tam dostanú najskôr o 20 rokov
Ako vnímate pristátie 5. rovera na Marse a kde ste sledovali túto veľkú udalosť?
- Pri pristátí rovera Perseverance som bola akurát na simulovanej misii na Mars na výskumnej stanici HI-SEAS, ktorú vediem na Havaji. Informácie o misii na skutočnom Marse sme ako posádka dostávali len mailom, ale počas pristátia som bola virtuálne v relácii Experiment, kde som skoro naživo komentovala pristátie rovera a jeho prínos pre vedu a budúce osídlenie Marsu.
V čom sú z vášho pohľadu najväčšie úskalia týchto misií?
- Všetky vesmírne misie sú veľmi náročné z technického, vedeckého a z finančného hľadiska. Preto sa doteraz tak málo roverov a iných sond podarilo poslať na Mars a ešte ďalej v slnečnej sústave. Tieto misie trvajú veľa rokov, kým sa vôbec sondy vybudujú a potom dostanú na ďalšie planetárne telesá.
K tomu pri veľkom roveri, ako je Perseverance, je náročné zabezpečiť hladké pristátie na Marse a ochranu všetkých prístrojov v jeho vnútri pred poškodením. Takisto na samotnom Marse sa rover a jeho vedecké prístroje môžu poškodiť rôznymi spôsobmi, napríklad pôsobením marťanských púštnych búrok či prekážok v teréne.
Čo sa dá očakávať od výsledkov tohto prieskumu, kam to ľudstvo posunie?
- Astrobiológovia ako ja, teda vedci, ktorí hľadajú život vo vesmíre (mimo Zeme), sa veľmi tešíme na výsledky prieskumu Perseverance v spojení s hľadaním stôp po existujúcom a bývalom živote na Marse. Je to vyslovene cieľ tejto misie - hľadať v určitých častiach Marsu takzvané biosignatúry (stopy, ktoré živočíchy po sebe zanechajú).
Misia má v pláne aj zozbierať zaujímavé vzorky, ktoré by sa o niekoľko rokov po prvý raz mali dostať späť na Zem, aby sme ich mohli dôkladne preskúmať v pozemských laboratóriách. Navyše, počas misie sa bude skúmať aj to, či sa bude dať vytvoriť kyslík na dýchanie pre ľudské posádky v budúcnosti za momentálnych podmienok na Marse.
Kedy by sa teda ľudia mohli dostať na Mars?
- Zatiaľ to vyzerá tak, že na Mars sa ľudia dostanú najskôr o 15 alebo viac rokov. Bude to závisieť od toho, či budú vesmírne agentúry vedieť spolupracovať s vesmírnymi firmami ako je Space X, a ideálne aj medzinárodne. Až takáto komplexná spolupráca nám pomôže dostať sa na Mars rýchlejšie ako za 20 - 30 rokov.
Technické parametre vozidla
- Hmotnosť: 1 025 kg
- Dĺžka: 3 metre
- Šírka: 2,7 m
- Výška: 2,2 m
- MOXIE - Pomocou špeciálnej technológie vyrába z marťanského CO2 kyslík.
- SHERLOC - Ultrafialový spektrometer pomôže s vyhľadávaním prípadných organických zložiek skúmaných materiálov.
- PIXL - Röntgenový spektrometer pomôže s určovaním chemického zloženia hornín
- MEDA - Meteorologická stanica bude merať teplotu, rýchlosť vetra a ďalšie ukazovatele.
- Mastcam-Z - Panoramatické kamery s možnosťou približovania.
- SuperCam - Laserový snímač bude analyzovať chemické zloženie hornín.
- RIMFAX - Podpovrchový radar bude skúmať podzemnú geologickú štruktúru.
4 úlohy misie
- 1. Identifikácia prostredia- pomôže na analýzu mikrobiálneho života
- 2. Hľadanie známok života - predovšetkým v horninách, kde môžu byť stopy možného predchádzajúceho života
- 3. Vyvŕtať horniny a „pôdy“ - následne budú uložené do trubíc a ďalšie misie by ich mali priviezť na skúmanie na Zem
- 4. Príprava ľudí na výpravu na červenú planétu - testuje potrebnú techniku, napríklad metódy výroby kyslíka z marťanskej atmosféry a identifikuje možné zdroje napríklad podzemnej vody
Pristátie v číslach
- 7 minút - trvalo pristátie
- 20-tisíc km/h - manéver začal vstupom do horných vrstiev atmosféry
- 1 300 oC - rozpálil sa tepelný štít pri pristátí
- 1 600 km/h - rýchlosť brzdenia
- 21,5 m - mal priemer padák slúžiaci na pristátie, rozvinul sa vo výške 11 km v rýchlosti 1 500 km/h
- 320 km/h - na takúto hodnotu sa znížila rýchlosť po odpojení padáka
- 8 motorov - zapália sa vo výške 2 100 m
- 20 m od povrchu - rover sa začal spúšťať na lanových kábloch na povrch
