Toto sú len niektoré otázky, ktoré nám pomôže zodpovedať práve prebiehajúce sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Po prvý raz u nás prebieha pohodlne elektronicky, v uplynulých tisícročiach sa však sčítavalo úplne inak. Tušili ste, že sčítanie poznali už v staroveku? Uhádnete, ktorý národ má presné záznamy staršie než 2000 rokov?
Prvé sčítania obyvateľov robili už egyptskí faraóni počas Strednej ríše. Podľa historika Herodota musel každý Egypťan raz ročne vládcovi nahlásiť, čím sa živí. Občasné sčítania robili aj staroveké grécke mestá a, samozrejme, podobné údaje nechýbajú ani v Biblii. Sčítania obyvateľstva už v tej dobe slúžili na vyrubenie daní, a aj putovanie Jozefa a Márie v čase narodenia Ježiša vyplývalo tiež z povinnosti hlásiť sa a dať sa sčítať.
Dôslední Číňania
Počty a majetky svojich poddaných chceli však poznať aj dávni indickí panovníci. Jedno z prvých sčítaní sa v Indii datuje 300 rokov pred naším letopočtom. O puntičkárstve starých Číňanov tiež nemožno pochybovať. Záznamy zo sčítania obyvateľstva vykonaného v roku 2 nášho letopočtu sa dokonca zachovali do dnešných dní. Odborníci ho považujú za skutočne spoľahlivé. Dozvedáme sa z neho, že úradom sa podarilo sčítať 57 671 400 ľudí v 12 366 470 domácnostiach. Nuž, Čína bola ľudnatá už pred dvoma tisícročiami.
Mimoriadne dôležité bolo sčítavanie obyvateľov v starovekom Ríme, odkiaľ máme aj známy výraz „cenzus“, čo je odvodené od latinského slova „odhadovať“. I tu slúžilo sčítanie obyvateľov na efektívnejšie vyrubenie a vyberanie daní a zvyčajne sa konalo každých 5 rokov. Obyvatelia boli zapísaní v registroch spolu so svojím majetkom, na základe čoho mali povinnosti, ale aj rôzne privilégiá. Sčítavanie údajne zaviedol rímsky kráľ Servius Tullius v 6. storočí pred n. l. Vďaka tomu napočítal až 80 000 občanov, ktorí sa mohli vyzbrojiť a vydať do boja.
Sčítanie na motúziku
Obyvateľov podľa vzoru Rímskej ríše sčítavala Byzantská ríša i arabské krajiny. K podobnému kroku sa odhodlal aj Viliam Dobyvateľ v roku 1086. Sčítanie obyvateľov a ich majetkov dodnes nájdeme v slávnej knihe Posledného súdu, Francúzi sa po prvý raz sčítali v roku 1328.
V krajine vtedy žilo 16 až 17 miliónov obyvateľov. Sčítavanie poznali aj v zámorí, známe je i sčítanie Inkov v 15. storočí. Zaujímavosťou je, že získané údaje nezapisovali, keďže nemali písmo v takej podobe ako ho poznáme u nás, ale údaje značili špeciálnym uzlovým písmom známym ako kipu.
Mária Terézia robí poriadky
Aj na našom území bolo dôležité, aby mali panovník či miestni feudáli prehľad o počte obyvateľov, majetkoch a pôde. V 16. a 17. storočí vznikali tzv. urbáre, z ktorých sa môžeme dozvedieť, aké ľudnaté boli rôzne panstvá a na akom majetku sa hospodárilo.
Poriadok sa do tejto oblasti života krajiny pokúsila vniesť Mária Terézia svojím tereziánskym urbárom. Išlo o veľkú akciu, v rámci ktorej bolo nutné vyplniť vcelku rozsiahly dotazník s mnohými otázkami. Veľkou a praktickou novinkou bolo, že sa prieskum robil v jazyku ľudu tak, aby mu všetci rozumeli. Rovnako ako dnes, už na prelome 60. a 70. rokov 18. storočia sa sčítanie mnohým, hlavne šľachticom, nepozdávalo a snažili sa ho sabotovať. Od tej doby sa však sčítavanie obyvateľstva konalo pravidelne.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska bolo pre nový československý štát nevyhnutné, aby zistil presný počet svojich obyvateľov, čo sa nakoniec podarilo v roku 1921.
Celosvetové sčítanie
Väčšina ľudí má ešte v živej pamäti posledné sčítanie z jari 2011, ktoré bolo posledné v papierovej podobe na našom území. Už vtedy však bola aj možnosť sčítať sa elektronicky, väčšina domácností však vypĺňala niekoľkostranový dotazník ručne. Toto sčítanie bolo výnimočné tým, že bolo súčasťou celosvetového sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré robila Organizácia Spojených národov.
Európska únia v rámci sčítania tiež zisťovala, kde sa jej obyvatelia zdržujú po väčšinu roka, aký jazyk najčastejšie používajú doma a na verejnosti, ale aj aké majú počítačové znalosti. Odpovedali sme však aj na otázky, či majú naše byty bezbariérové prístupy, klimatizáciu, alternatívne zdroje energií i to, kedy sme si svoje bývanie rekonštruovali a akú máme tepelnú izoláciu. Všetky tieto údaje sú dôležité nielen pre poznanie toho, ako žijeme, ale hlavne pre plánovanie do budúcnosti v rámci Slovenska i celej Európskej únie.
Počet obyvateľov na Slovensku
- 1869 - 2 481 811
- 1880 - 2 477 521
- 1890 - 2 595 180
- 1900 - 2 782 925
- 1910 - 2 916 657
- 1921 - 2 993 859
- 1930 - 3 324 111
- 1946 - 3 327 803
- 1950 - 3 442 317
- 1961 - 4 174 046
- 1970 - 4 537 290
- 1980 - 4 991 168
- 1991 - 5 274 335
- 2001 - 5 379 455
- 2011 - 5 397 036