Informoval o tom Inštitút finančnej politiky (IFP) na sociálnej sieti. Najväčšiu čiastku vyčíslil pri priamej pomoci. Inštitút zdôraznil, že nie všetky opatrenia zaťažia štátnu pokladnicu.
"Podpora ekonomiky mala viacero foriem - priama pomoc firmám, ako aj jednotlivcom, odklad daní, bankové záruky a iné opatrenia," napísal inštitút. Vyzdvihol však, že nie všetky druhy pomoci budú mať vplyv aj na rozpočet. Napríklad odklad daní spôsobil iba neskorší príjem pre štát. Bankové záruky zase budú zaťažovať verejný rozpočet iba v prípade, že firmy začnú bankrotovať. Odklad splátok nemá na verejné financie žiaden vplyv. "Časť priamej pomoci z výdavkov vynaložených na boj s pandémiou nám preplatí Európska únia," dodal inštitút.
Negatívny vplyv na rozpočet nad rámec opatrení však má výpadok daňových a nedaňových príjmov. "Ten je spôsobený zhoršenou ekonomickou situáciou. Zvýšené výdavky plynúce zo stálych záchranných programov, napríklad vyššie náklady na dávky v nezamestnanosti, tiež dodatočne zaťažili verejné financie," vymenoval inštitút. Avizoval tiež, že celkové vplyvy pandémie na rozpočet vyhodnotí v apríli v programe stability.
Na priamu pomoc išlo podľa odhadov IFP 1,3 miliardy eur - ide o podporu pracovných miest, sociálnu pomoc, pandemickú PN a OČR či odpustenie odvodov. Druhým najobjemnejším opatrením boli bankové záruky a úvery (jedna miliarda eur), v praxi ide o garantovanie úverov napríklad štátom či EXIM bankou.
Opatrenie odloženia splátok úverov bolo v objeme 0,7 miliardy eur a odklad daní a odvodov 0,5 miliardy eur. Takisto pol miliardy eur odišlo na transfery v rámci verejnej správy, ide o návratnú pomoc samosprávam, podporu štátnych podnikov či o vklad do verejného zdravotného poistenia. Ďalších 0,3 miliardy eur išlo na výdavky do zdravotníctva, na odmeny zdravotníkom v prvej línii, skríningové testovanie či na vybavenie nemocníc. Inštitút tiež spomenul ďalších 0,4 miliardy eur na iné opatrenia, napríklad na materiálne zabezpečenie.
