Vyhlásil to v pondelok bieloruský líder Alexandr Lukašenko, keď sa v juhoruskom horskom stredisku Krasnaja Poľana stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Konštatoval, že pokiaľ ide o vývoj očkovacej látky proti covidu, Bielorusku sa vydalo cestou Ruska, ktoré má "zaregistrované už tri vakcíny".
"Aj my ideme touto cestou. Na jeseň budeme mať vlastnú vakcínu aj my," dodal Lukašenko podľa agentúry Interfax. Bielorusko podľa neho zatiaľ "aktívne nakupuje vakcínu z Ruska".
Dodal, že vývoj očkovacej látky v Rusku "svedčí o tom, že ruská veda je na najvyššej úrovni".
"Najúčinnejšia vakcína je ruská. Je uznávaná na celom svete, bez ohľadu na to, ako ju niekto troluje. Toto je najefektívnejšia vakcína," zdôraznil Lukašenko.
Dodal, že pokiaľ ide o chorobnosť, epidémia v Bielorusku kopíruje situáciu v Rusku. "Našťastie, infekčnosť začala prudko klesať, takže na jeseň alebo v lete sa priblížime k nule," vyhlásil Lukašenko.
Agentúra TASS pripomenula, že očkovanie dobrovoľníkov ruskou vakcínou Sputnik V sa v Bielorusku v rámci postregistračných štúdií začalo 1. októbra 2020.
Bielorusko sa tak stalo po Rusku prvým štátom, ktorý túto vakcínu oficiálne zaregistroval.
Koncom decembra roku 2020 sa v Bielorusku začalo s očkovaním rizikových skupín - v prvom rade lekárov. Hromadné očkovanie proti covidu sa tam začne v marci. V pláne je zaočkovať viac ako 5,5 milióna ľudí, pričom očkovanie bude dobrovoľné.
Putin na úvod stretnutia s Lukašenkom vyjadril radosť z osobného stretnutia, keďže "v súčasných podmienkach je to už veľká vzácnosť a významná hodnota". Vyjadril tiež nádej, že im po rokovaniach zvýši čas na to, aby si v horskom stredisku Krasnaja Poľana, vzdialenom asi 60 kilometrov od prímorského letoviska Soči, spoločne zalyžovali, informovala agentúra Interfax.
Podľa Putina sú nástroje interakcie medzi Ruskom a Bieloruskom dobre naladené a fungujú. Poznamenal, že Ruská federácia zostáva pre Bielorusko najväčším obchodným a ekonomickým partnerom a zároveň najväčším investorom.
Putin pripomenul, že obe krajiny realizujú veľké projekty v energetickom sektore, pričom spomenul bieloruskú jadrovú elektráreň postavenú neďaleko mesta Astravec.
Litva túto prvú bieloruskú jadrovú elektráreň považuje za ohrozenie svojej národnej bezpečnosti, verejného zdravia i životného prostredia. Obavy Litvy i viacerých ďalších členských štátov EÚ umocnila aj séria incidentov počas výstavby jadrovej elektrárne Astravec.
