Na pondelkovej tlačovej besede po rokovaní tripartity o tom informoval minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. "Viedli sme dlhšiu diskusiu, aby sme vyprecizovali formulácie," povedal. Podľa neho sa tripartite podarilo nájsť kompromis, ktorý je korektný, nárokovateľný a nebude zneužiteľný špekulantmi.
Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová upozornila na to, že odborári mali k návrhu niekoľko zásadných pripomienok. Prvou bolo to, že sa upustilo od pôvodného zámeru vytvoriť nový fond zamestnanosti. "Žiadali sme, aby sa neupúšťalo od tohto zámeru," povedala. Tento fond mal byť podľa nej garanciou toho, že by na trvalý kurzarbeit bolo dostatok finančných zdrojov. Odborárom sa tiež nepáčilo, že návrh zákona nepočíta s tým, že by súčasťou trvalého kurzarbeitu boli aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). "Bolo nám prisľúbené, že pre SZČO sa paralelne aktivuje iná forma pomoci," povedala.
Minister práce Milan Krajniak v reakcii na výhrady Uhlerovej uviedol, že on sám presadzoval, aby SZČO boli súčasťou trvalého kurzarbeitu. Nakoniec však akceptoval pripomienky rezortov hospodárstva a financií, aby sa SZČO trvalý kurzarbeit netýkal. Podľa Krajniaka by to totiž pre podnikateľov znamenalo mierne zvýšenie sociálnych odvodov. Upozornil tiež na to, že osem z desiatich živnostníkov platí minimálne sociálne odvody, a preto by z tohto systému mali nárok na príliš nízke dávky. "Súčasná schéma pomoci je pre nich výhodnejšia," zdôraznil. Nevytvorenie fondu zamestnanosti zdôvodnil tým, že by to ročne stálo 130 miliónov eur. "Nemohli by sme ich použiť na podporu zamestnanosti, ale museli by sme ich viazať v tomto fonde," tvrdí. Nárok na dávky z trvalého kurzarbeitu bude však zamestnancom vznikať. "Keď príde veľká kríza, štát jednorazovo naleje peniaze do systému," dodal Krajniak.
Viceprezident Asociácie priemyselných zväzov SR Alexander Matušek ocenil, že sa tripartita vrátila ku konceptu trvalého kurzarbeitu, ktorý koncom minulého roka schválila vláda. "Myslím, že sme sa posunuli veľký kus dopredu," povedal. Zamestnávatelia podľa neho žiadali, aby sa pomoc v rámci kurzarbeitu nevnímala ako štátna pomoc pre firmy, ale ako pomoc zamestnancom.
Návrh nového zákona o podpore v čase skrátenej práce má pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom v krízových časoch podobne, ako im v súčasnosti pomáha projekt Prvá pomoc. Legislatíva do systému pomoci zavedie stály nástroj na podporu zamestnávateľov v prípade dočasného prerušenia činnosti z dôvodu, ktorému nemohli predísť a negatívne ovplyvňuje ich podnikanie. Pôjde o vyplácanie náhrady mzdy alebo platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“.
