Nakkáš podľahol komplikáciám po nákaze koronavírusom SARs-CoV-2. Zomrel v súkromnej nemocnici v sýrskej metropole Damask, informovali v pondelok sýrske médiá.
Nakkáš sa v roku 1975 podieľal na zajatí 70 rukojemníkov počas konferencie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu vo Viedni.
Vo Francúzsku bol odsúdený na doživotie za spoluúčasť na pokuse o atentát na iránskeho predrevolučného premiéra Šápúra Bachtjára, ktorý sa odohral v Paríži v roku 1980. Expremiér útok prežil, ale o život prišiel jeden policajt a jeden náhodný okoloidúci.
Prezident Francois Mitterrand v roku 1990 udelil Nakkášovi milosť a spolu so štyrmi komplicmi bol vyhostený do Iránu.
Nakkáš sa v 70. rokoch zoznámil s Ilichom Ramírezom Sánchezom, ktorý sa narodil vo Venezuele a bol známy aj pod menami Carlos alias Šakal. K jeho najznámejším teroristickým akciám patrí práve zajatie rukojemníkov na summite OPEC vo Viedni.
V 70. rokoch sa Nakkáš pripojil k palestínskemu hnutiu Fatah a spolupracoval i s radikálnou skupinou Ľudový front za oslobodenie Palestíny. Až do polovice 90. rokov zohrával významnú rolu koordinátora medzi vedením palestínskeho hnutia odporu a vedením islamskej revolúcie v Iráne, uviedla agentúra SANA.
Posledné roky viedol analytické centrum so sídlom v Bejrúte a ako analytik a komentátor vystupoval na proiránskych mediálnych platformách ako al-Majádín či al-Manar, libanonskej televíznej stanici prevádzkovanej šiitským hnutím Hizballáh. Sýrska agentúra SANA v správe o jeho úmrtí označila Nakkáša za "politológa a bojovníka".
Sýrske úrady vydajú jeho telesné pozostatky za pohreb v Libanone, uviedla prosýrska televízia al-Majádín.
