Informovala o tom v utorok agentúra AP. TASR v tejto súvislosti prináša profil tohto legendárneho básnika. Nebyť vydavateľskej odvahy Lawrencea Ferlinghettiho, tak by sa asi poézia a hlavne báseň Kvílenie Allena Ginsberga, najznámejšieho z beatnikov, nedočkala knižného vydania. Jeden z hlavných míľnikov vývoja hnutia Beat Generation sa totiž udial 7. októbra 1955 v sanfranciskej Six Gallery.
V galérii sa konalo autorské čítanie poézie a medzi čítajúcimi bol aj Allen Ginsberg, ktorý predniesol svoje Kvílenie (Vytie). V hľadisku sedel Lawrence Ferlinghetti, ktorému sa táto báseň tak zapáčila, že Ginsbergovi poslal dnes už legendárny telegram s vetou: "Pozdravujem Vás na začiatku veľkej kariéry". K vete vypožičanej od Ralpha Walda Emersona, ktorý takto v roku 1855 privítal básnickú zbierku Steblá trávy zakladateľa americkej modernej poézie Walta Whitmana, dopísal Ferlinghetti otázku: "Kedy dostanem rukopis?".
Následne už v roku 1956 vyšla vo Ferlinghettiho vydavateľstve City Lights Books Ginsbergova zbierka Howl and Other Poems (Vytie a iné básne, slovensky: Vytie, Slovenský spisovateľ, 2005), ktorá vyvolala škandál s následným zhabaním celého nákladu a súdnym procesom, v ktorom Ferlinghetti a Ginsberg čelili obvineniu zo šírenia obscénnosti. Súdny proces sa skončil v roku 1957 oslobodením Ginsberga aj vydavateľa a vyhlásením sudcu, že Kvílenie nie je obscénne. Vďaka tomu sa vytvoril právny precedens, že sa mohli aj v budúcnosti publikovať aj iné kontroverzné tituly.
Vydavateľ beatnickej poézie Ferlinghetti bol sám významným básnikom a jeho zbierka A Coney Island of the Mind (Lunapark mysle, 1958) prekročila hranicu milióna predaných výtlačkov. Lawrence Ferlinghetti sa narodil 24. marca 1919 v Yonkerse v štáte New York. Po štúdiách na Kolumbijskej univerzite narukoval počas druhej svetovej vojny k námorníctvu. Po vojne krátko pracoval pre časopis Time. V rokoch 1947-1951 žil v Paríži, kde získal doktorát z filozofie na prestížnej Sorbonne.
V roku 1951 sa usadil v San Franciscu, kde vládla v tej dobe asi najslobodnejšia atmosféra v USA. V tomto meste anarchistov, umelcov rôzneho zamerania, bojovníkov za občianske slobody či odporcov autoritárskych metód vtedajšej americkej politickej moci, si otvoril kníhkupectvo City Lights Bookstore, zamerané na predaj lacných paperbackov. Bol to vlastne prvý obchod s vreckovými vydaniami kníh v Spojených štátoch. Postupne sa kníhkupectvo stalo významným miestom, kde sa stretávali nekonformní americkí umelci.
O pár rokov neskôr založil Ferlinghetti dnes už legendárne vydavateľstvo City Lights Books, v ktorom ako štvrtá v poradí vyšla aj spomínaná zbierka Allena Ginsberga a po nej nasledovali ďalšie zbierky beatnikov. Ferlinghettiho literárna tvorba sa vyznačovala využívaním slovných hier, náhodných rýmov, iróniou či výraznou pointou. S beatnikmi ho síce spájal kritický pohľad na stav americkej spoločnosti, odmietanie meštiackej kultúry, pokrytectva a zdôrazňovanie osobnej slobody, ale zároveň sa od nich odlišoval umiernenejším štýlom života. Svetoznámy beatnický prozaik Jack Kerouac stvárnil Ferlinghettiho v postave Lorenza Monsanta v románe Big Sur z roku 1962.
Na prvú Ferlinghettiho zbierku Pictures of the Gone World (Obrazy zašlého sveta, 1955) mala veľký vplyv najmä francúzska poézia, hlavne Jacques Prévert, ktorého aj prekladal. Pod vplyvom mladších generačných druhov - beatnikov však zmenil svoju poetiku. Prispôsobil báseň aj kadencii hovorovej reči. Začal používať návratný motív, niečo ako refrén, čo súviselo s jazzovou hudbou, ktorá sprevádzala prednesy beatnikov.
Medzi ďalšie známe básnické zbierky legendárneho umelca a vydavateľa Ferlinghettiho patria Starting from San Francisco (Štartujem zo San Francisca, 1961), Where is Vietnam? (Kde je Vietnam?,1965), Landscapes of Living and Dying (Krajiny života a umierania, 1979). Z próz sú známe diela ako Tyrannus Nix? (1969) či Her (Ona, 1997). V slovenskom jazyku vyšiel v roku 1965 a v reedícii v roku 2002 výber z jeho básnického diela s názvom Smutná nahá jazdkyňa.
