V košickej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) začala navštevovať špeciálne rehabilitácie. Ako mnoho iných, aj Ingrid trpí postcovidovým syndrómom. Ingrid (45) z Košíc sa dozvedela, že má COVID-19 začiatkom roka. S ochorením bojovala vyše týždňa doma, lenže jej stav sa zhoršoval a napokon skončila na pľúcnej klinike UNLP. Pri spomienkach na hospitalizáciu sa jej tlačia slzy do očí.
„Mala som rozsiahly obojstranný zápal pľúc, prognózy boli veľmi nepriaznivé. Uvedomujete si, že ste veľmi chorý a čo sa môže stať, a ešte vidíte, aká je situácia okolo s inými pacientmi,“ opísala Ingrid. Následky nákazy vníma aj vyše mesiaca po vyliečení.
„Pri chôdzi po rovinke je to v poriadku, ale len čo prídu schody, stačí aj menšia námaha, hneď mám spotené vlasy a čelo. Aj keď sa to nedá porovnať s tým, keď som začala pred tromi týždňami rehabilitovať, robím malé krôčiky zo dňa na deň. Ešte stále pociťujem vyčerpanosť,“ zhodnotila Košičanka, ktorá začala navštevovať špeciálne rehabilitácie.
„Pociťujem, že cvičenie je rovnako dôležité a kľúčové ako samotná liečba. Cvičím 2-krát denne. V nemocnici aj doma. Som rada, že som v rukách odborníkov, ktorí ma učia aj tú správnu dychovú metódu,“ povedala Ingrid s tým, že cviky kombinuje aj s jogou. „Pomáha mi to hlavne so psychikou a funkčnosťou pľúc. Lepšie sa mi dá potom nadýchnuť. Rozdiel medzi jogou a rehabilitáciou je, že cvičenie v nemocnici je dynamickejšie,“ opísala. Lekári jej však povedali, že zotavenie z covidu je zdĺhavé.
Dôležitá je dychová gymnastika
O postcovidových pacientov sa starajú na oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Primárka Miriam Dziaková zdôraznila, že dôležitá je rehabilitácia zameraná na dýchaciu gymnastiku. „Je potrebná po prekonaní ochorenia dýchacích ciest alebo zápalu pľúc. Tiež po intubovaní, keď bol pacient v kritickom stave pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu,“ uviedla. Využívajú polohovanie pacienta, ktoré uľahčuje predychávanie a pomáha drenáži dýchacích ciest, ale aj stacionárne bicykle, vibračné plošiny a ďalšie pomôcky.
„Pri cvičení sa aktivuje tvorba endogénnych hormónov šťastia - endorfínov, čo zlepšuje psychický stav. Pomáha to v boji proti depresii, ktorú pacienti po tak ťažkom ochorení a stave môžu mať,“ uzavrela s tým, že pomôcky na ošetrovanie, hygienu, vertikalizáciu a chôdzu predpisujú elektronicky a sú plne hradené zo zdravotného poistenia.
Pripravili online videá
Miriam Dziaková, primárka oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie UNLP
- Pre pacientov s postcovidovým syndrómom sme pripravili sériu online videí, ktoré pomôžu po ťažkom ochorení zmierniť následky. Pacient je po ťažkom ochorení vyčerpaný, po dlhodobom ležaní nezvláda často ani základné úkony: posadiť sa, postaviť sa, prejsť pár krokov, ale často sa nevie ani sám najesť, obliecť, či urobiť si toaletu. Ponúkame preto jednoduché cviky, dýchaciu gymnastiku, nácvik chôdze aj s pomôckami. Na začiatku ako prvotná rehabilitácia to môže veľmi pomôcť.
Čo je postcovidový syndróm
Nazývame tak ochorenie, ktoré zahŕňa celú skupinu príznakov, nasledujúcich po prekonaní akútnej fázy ochorenia COVID-19. Symptómami sú neprekonateľná únava a malátnosť, dýchavičnosť už pri menšom pohybe, ako aj reči, kašeľ, bolesti kĺbov, strata čuchu, chuti a iné. Podľa austrálskej štúdie, ktorú cituje aj Ministerstvo zdravotníctva SR, až 56 % pacientov vykazovalo poškodenie pľúc ešte 3 mesiace po vyliečení ochorenia. Ako zistila štúdia LANCET, až 76 % ľudí po ťažkom priebehu, resp. hospitalizácii, má pretrvávajúce príznaky až po dobu 6 mesiacov po prepustení.
Aké orgány covid-19 postihuje?
Infekcia môže okrem pľúc postihnúť aj iné orgány. Nemecká štúdia hovorí o následkoch na srdci či mozgu. U niektorých pacientov sa objavujú štrukturálne zmeny na srdci, príznaky zápalu srdcového svalu či zápal mozgového tkaniva. Podľa odborníkov dokáže infikovať pečeň, obličky a črevá.
