EÚ uvalila vlani, v troch fázach, sankcie na dovedna 88 Bielorusov vrátane politikov, zamestnancov tamojšej štátnej bezpečnosti, či podnikateľov. Figuruje medzi nimi aj samotný Lukašenko a jeho syn Viktor, ktorý je jeho poradcom pre národnú bezpečnosť. Uvedeným osobám zmrazila EÚ majetok a znemožnila vstup na svoje územie. Občania EÚ majú zároveň zakázané robiť s nimi finančné transakcie, približuje AP.
EÚ momentálne uvažuje o rozšírení týchto sankcií na ďalších bieloruských predstaviteľov, a to vzhľadom na "pretrvávajúce nerešpektovanie základných ľudských práv a slobôd" v tejto krajine, ako aj na neutíchajúce represie zo strany tamojších úradov. Na svojom pondelňajšom zasadnutí to uviedli ministri zahraničných vecí členských krajín Únie.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po sporných prezidentských voľbách z vlaňajšieho augusta. Podľa oficiálnych výsledkov vo voľbách zvíťazil dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko so ziskom vyše 80 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho rivalka Sviatlana Cichanovská dostala len desať percent hlasov. Opozícia však označuje voľby za zmanipulované, rovnako ako aj EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta, ktoré odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta.
Polícia proti demonštrantom neraz brutálne zasiahla, a to aj gumovými projektilmi, vodnými delami či slzotvorným plynom. Tisíce demonštrantov zadržali. Existujú pri tom dôveryhodné správy o mučení a zlom zaobchádzaní so zadržanými, pri ktorom niekoľko ľudí i zomrelo.
Demonštrácie medzičasom zoslabli, a to práve v dôsledku masového zatýkania, ako aj krutého zimného počasia. V uplynulých dňoch však začali bieloruské úrady opäť zasahovať voči oponentom režimu. Polícia podnikla domové prehliadky alebo razie v kanceláriách novinárov, ľudskoprávnych aktivistov či odborárov.