Tak ako každý, aj on prežíva veselšie i smutnejšie chvíle. Už istý čas nakrúca šou Tvoja tvár znie povedome, nedávno odprevadil do hereckého neba svojho priateľa, kolegu Andyho Hryca († 71). V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradil, ako to všetko ustál, ale aj to, ako zvláda s rodinkou aktuálnu pandémiu.
Len pred niekoľkými dňami sme sa rozlúčili s Andym Hrycom, ktorý podľahol leukémii. Spájalo vás nielen herectvo, no boli ste si blízki aj ľudsky. Ako ste prijali fakt, že Andy je ťažko chorý?
Priznám sa, nečakal som, že ma to tak vezme. Mám tým na mysli už moment, keď Andy ochorel. Stále som sa pýtal – prečo on? Veď žil zdravo, v sedemdesiatke stále športoval, veľa plával... Pýtal som sa, prečo človeka, ktorý má takú obrovskú chuť žiť, postretne toto? Nevedel som si odpovedať a nevedel na to odpovedať ani Andy.
Hovorili ste spolu o jeho chorobe, o tom, čo prežíva?
Nechcel o tom veľa hovoriť. Chorobu nazýval sviňa, nemal na ňu pekné slovo. Ignoroval ju, akoby ani nebo chorý, nepripúšťal si ťažobu a už vôbec nie, že sa to tak fatálne skončí.
Andy Hryc bol mentálne aj fyzicky vždy silný chlap. Choroba jeho telo poznačila. Stal sa z neho krehký muž, ktorý však do posledných chvíľ komunikoval aj s novinármi, takže jeho boj s chorobou verejnosť vnímala. Ako ste prežívali jeho postupné odchádzanie?
So smútkom v duši. To sa vždy deje. Musel som sa tváriť, že jeho chorobu nevnímam, ale s ním to šlo ľahko. Pretože Andy, napriek tomu, že mal choré telo, vedel druhých povzbudiť. Takže keď sme sa spolu rozprávali, za krátky čas som už necítil ani ťažobu, ani smútok. Dokonca sme sa spolu veľa nasmiali. Andyho neopúšťal do poslednej chvíle humor. Jemu bolo ťažko, no ja som bol ten, čo s obavami začínal telefonát. Nakoniec Andy rozosmial mňa a tie rozhovory boli potom ľahšie.
