Osudnou sa im stala ich záľuba v hľadaní minerálov. Po veselom Tomášovi, ktorý miloval motorky a v minulosti na nich aj súťažne jazdil, zostal malý synček, o ktorého sa staral sám. Najsmutnejšie na celej tragédii je, že telá mužov napriek enormnej snahe záchranári nevedia zo štôlne vytiahnuť. Spolu s nimi mal byť v osudný deň pod zemou aj ich kamarát Igor (30), ktorý napokon nešiel. Bol to však práve on, kto zalarmoval pomoc. Žiaľ, už bolo neskoro. Obaja priatelia sa udusili.
Do bývalej baníckej šachty, známej pod názvom Zlaťáčka chodila táto partia kamarátov hľadať minerály asi dva mesiace. Neboli však jediní. Podľa ich kamaráta Igora, ktorý vo štvrtok našiel bezvládne telá Tomáša a Stana a zalarmoval pomoc, tam pred nimi posledné dva roky chodili aj iní hľadači a nič sa im nestalo. Tentoraz sa však výlet za dobrodružstvom skončil tragédiou.
„Kto by toto riskoval?“ kladie si rečnícku otázku nešťastný muž. „My nie sme hlúpi ľudia. Keďže tam máme centrálu, nikdy by sme tam nerobili, keby tam bolo niečo nebezpečné. Preto sme tam aj dvere robili plné, a nie mriežkové, lebo tam bol taký prievan, že sme sa ani nevedeli prezliecť,“ vysvetľuje Igor a dodáva, že na mieste, kde bola centrála, sa nachádzal 12-metrový komín a smerom na povrch bol nejaký zával.
„Odtiaľ tiekla voda a aj prefukovalo. Normálne bolo vidieť pri práci, že ten prach odfukuje preč.“ Čo sa tam teda v osudný deň mohlo stať? Banskí záchranári totiž namerali na mieste tragédie obrovské množstvo oxidu uhoľnatého. „Žiaľ, jediné, čo sa zmenilo, bolo to, že sa za posledné dni oteplilo. Preto pravdepodobne nastala zmena prúdenia vzduchu. Toto je jediné vysvetlenie toho, čo sa stalo,“ vraví skormútene priateľ nebohých mužov.
Našiel ich pri vstupe
Igor sa tiež domieva, že hoci do šachty chodili pravidelne, tentoraz to bolo zrejme zle načasované. „Chalani tam išli v stredu večer o ôsmej. Vtedy bolo cez deň veľmi teplo. Kyslík sa odtiaľ vyčerpal a bol tam len zostatok. Naštartovali centrálu. Cez noc by sa kyslík doplnil a aj to prúdenie by sa vymenilo, len tých pár hodín ich zabilo,“ domnieva sa Banskoštiavničan, ktorý smrti unikol len o vlások. Mal tam totiž ísť za nimi, ale zdržali ho pracovné povinnosti.
„Ja som im volal večer. Možno okolo desiatej, jedenástej a esemeska o dostupnosti mi prišla o pol druhej ráno. Myslel som si, že vtedy už vyšli von,“ rozpráva hľadač minerálov a dodáva: „Bol som v tom až dovtedy, pokiaľ za mnou ráno neprišiel Stanov otec, že stále nie je doma.“ Už vtedy tušil, že sa deje niečo zlé. „Sadol som do auta a vybehol som hore. Musel som roxorom vypáčiť pancierové dvere, ktoré sme vyrobili. Nikdy by som si nemyslel, že to dokážem. Pri vstupe som už cítil benzín. A tam som ich našiel... Najskôr tam bol Tomáš, potom som sa rozbehol za Stanom. Vtedy som si uvedomil, že sú mŕtvi a vybehol som von,“ dopĺňa skladačku tragédie muž, ktorý mal šťastie, že kvôli vysokým hodnotám oxidu vôbec prežil.
Podľa neho Tomáš ležal 4 metre od vchodu a Stano minimálne 12 metrov. Dvere do šachty majú priemer 60 x 60 cm človek sa tam dokáže doslova iba pretiahnuť. Ďalej pokračuje asi štvormetrová úzka chodba. Preto majú problém dostať sa tam záchranári s kyslíkovými fľašami. Potom sa vraj chodba rozšíri natoľko, že sa v nej môže človek postaviť. „Niekto hrá tenis, iný behá a pre nás bol koníček toto. My máme deti, takže by sme nezmyselne neriskovali. Chalani boli perfektní ľudia. Nepoznám lepších. Je mi z toho strašne,“ uzatvára rozprávanie so zovretým hrdlom chlap, ktorý prišiel o svojich kamarátov.
„Príčiny nešťastia sú predmetom vyšetrovania,“ uviedla krajská banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Telá mužov sa snažia dostať zo šachty desiatky hasičov i banských záchranárov. Krízový štáb, ktorý zasadal v meste v piatok, sa mal dohodnúť na ďalšom postupe. Podľa našich informácií to však môže trvať aj pár týždňov.