Zo 118 prítomných hlasovalo za 83. Ako jediný z koaličných radov hlasoval proti Marián Viskupič (43) z SaS, ktorý sa tak pridal k opozícii. Nový Čas sa pozrel na to, v čom nám núdzový stav pomohol a dokedy ho chcú politici udržiavať pri živote. V odôvodnení sa totiž spomína, že kým nebudeme zaočkovaní.
Ešte na začiatku týždňa sa špekulovalo, či sa na predĺženie núdzového stavu nájde dostatok hlasov, keďže opozícia dopredu avizovala, že s tým nesúhlasí a na jej stranu sa prekvapivo pridalo aj zopár vládnych poslancov. Pochybnosti vyvolávalo aj to, že sa hlasovanie niekoľkokrát posúvalo, až sa napokon uskutočnilo v piatok napoludnie, čiže dva dni pred vypršaním lehoty.
Napokon však prebehlo hladko a 83 poslancov zo 113 prítomných rozhodlo, že núdzový stav predĺžime do 19. marca. Čo to znamená? „V tomto prípade platí, že sa môžu ukladať v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas tie povinnosti a obmedzenia, ktoré sú tam napísané,“ vysvetľuje Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského. Naďalej tak bude platiť zákaz zhromažďovania viac ako 6 osôb.
Za predĺženie hlasovalo 83 koaličných poslancov vrátane odídenca zo strany Za ľudí Miroslava Kollára. Ten však hovorí, že to bolo naposledy. „Ak ani teraz minister zdravotníctva a premiér neprídu s reálnymi a efektívnymi opatreniami, nezaslúžia si už ďalšiu možnosť zakrývať sa perinou núdzového stavu. Ja už im v tom viac nepomôžem,“ hovorí Kollár.
Viskupič: Mali by sme fungovať aj bez neho
Ako jediný z koalície hlasoval proti Marián Viskupič z SaS. „Núdzový stav má slúžiť na prekonanie krátkodobého šoku a prispôsobenie sa novej situácii. Nesmieme si naň zvyknúť. Po takmer roku koexistencie s koronavírusom, keď sa táto situácia stala takmer novým normálom. Som presvedčený, že by krajina mala byť schopná fungovať bez potreby núdzového stavu,“ povedal Viskupič Novému Času. Pridal sa tak k 34 poslancom z opozície, ktorí boli tiež proti predĺženiu. Ide o členov strán Hlas, Smer a ĽSNS. „Je absolútne neprijateľné, aby si vláda na takýto stav zvykla ako na štandard a nehľadala spôsoby, ako zvládnuť pandémiu prijateľnejším spôsobom,“ odkázali z Hlasu Pellegriniho.
Otázniky vyvoláva veta z odôvodnenia, ktorá hovorí, že núdzový stav bude dokým nebude zaočkovaných 60 až 80 % obyvateľov. To však podľa predbežných plánov môže byť až niekedy v lete. SaS už verejne odmietla, že by súhlasila s predlžovaním až dovtedy. Ohradil sa aj poslanec Patrick Linhart zo Sme rodina. Ten nehlasoval za predĺženie ani v piatok. „Moje stanovisko k zbytočnému predlžovaniu núdzového stavu nezmením. Sú tu aj iné možnosti, pozrime sa spoločne na ne,“ povedal nám Linhart.
Budete zaň hlasovať aj nabudúce?
Podľa toho, či budú dôvody
Áno, ak to bude nevyhnutné
Opýtajte sa ma potom
Toto bolo naposledy
Toto bolo naposledy
- Napriek tomu, že na Slovensku máme núdzový stav už od októbra, čísla hospitalizovaných aj úmrtí rastú.
- Slovensko sa už dva týždne drží na vrchole negatívneho rebríčka úmrtí v súvislosti s COVID-19.
- Hovorí sa o ďalšom sprísňovaní nariadení a ponúka sa preto legitímna otázka, v čom nám núdzový stav vlastne pomohol.
- „Ťažko to posúdiť. Veľa vecí sa dalo vyriešiť aj bez núdzového stavu alebo tak, aby sme ho nepotrebovali. Ale zasa iné opatrenia, ako sú zákaz zhromažďovania a tie veci, ktoré potrebujeme k protipandemickému boju, myslím, majú zmysel. Ale množstvo vecí v riadení tohto boja a v takejto situácii sa dá zabezpečiť aj bez neho,“ myslí si Peter Visolajský, ktorý pracuje ako lekár v nitrianskej nemocnici.
