"Moja pôvodná ambícia bola, aby išlo o podporu 100.000 rodinným domom. To by si vyžadovalo miliardu eur. Nakoniec to nebude toľko peňazí, ale aj tak to bude najväčší projekt tohto typu v dejinách porevolučného Slovenska," povedal v TASR TV Budaj.
O konkrétnych parametroch čerpania plánu obnovy sa podľa neho stále rokuje a aj samotná Európska komisia v priebehu času menila pravidlá. "Je to preto, že aj Európska komisia je politický orgán, jednotlivé štáty sa tam snažia presadiť svoje priority," uviedol s tým, že na riešenie klimatických otázok, ktoré zastrešuje jeho rezort, by mohlo ísť až 37 percent zdrojov. Podľa Budaja sa slovenský plán obnovy stále dotvára na základe rokovaní s Európskou komisiou. Tvrdenie opozičných politikov, podľa ktorých sa plán reviduje na základe politickej požiadavky rozdeľovať zdroje podľa výsledkov volieb, Budaj odmietol.
Rezort životného prostredia podľa neho plánuje svoju časť zdrojov rozdeliť na projekty obnovy rodinných domov, dekarbonizáciu výroby či revitalizáciu zelene v intravilánoch miest a obcí. "Cieľom je, aby sa znížili dosahy klimatickej krízy priamo v mestách, ktoré sa v lete často prehrievajú. Preto je potrebné zadržiavanie vody v mestách a omnoho väčšie množstvo zelene, ako sme boli zvyknutí," povedal.
Projekt podpory ekologickej obnovy rodinných domov by chcel Budaj spustiť už na jeseň tohto roku. "Ľudia by mali dostať financie na to, aby svoj dom zateplili, vymenili staré okná, vymenili kúrenie, prípadne strechu. Tak aby dom zodpovedal pomerom 21. storočia. Nehovorím, že musí byť rovno pasívnym domom, ale aspoň prijateľný," povedal. Financovanie týchto rekonštrukcií by bolo viaczdrojové. Časť rekonštrukcie by žiadateľ hradil zo svojich zdrojov, druhú časť by mu poskytol štát. V prípade komplexnejších rekonštrukcií by štát mohol pomôcť aj pôžičkou s nízkym úrokom.