Ten prebiehal od októbra 2017 do marca 2021. Účastníci sa zamerali na úsek medzi Viedňou a Gabčíkovom. Do výskumu sa zapojili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied a z odobraných vzoriek zistili šokujúce odhalenia!
Stav druhej najdlhšej európskej rieky mapoval medzinárodný tím odborníkov v rámci projektu Plastic Free Danube (pozn. red.: Dunaj bez plastov). V ich hľadáčiku bol najmä úsek Dunaja a jeho brehov medzi Viedňou a vodnou elektrárňou v Gabčíkove. Všetkým účastníkom sa podarilo z vôd a okolia Dunaja vyzbierať neuveriteľné dve tony plastového odpadu.
Najväčšie zastúpenie mali obaly z potravín a sanitárnych pomôcok, PET fľaše a stavebný odpad. Do projektu sa zapojili aj slovenskí vedci z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV). Tých zas zaujímalo, do akej miery znečisťujú plasty vodné prostredie a zozbierané vzorky podorbili viacerým analýzam.
„Uskutočnili sme takzvaný vypierací experiment, pri ktorom sme vzorky plastov umiestnili do sklených nádob s ultračistou vodou a mesiac sme ich nechali trepať pri 560 otáčkach za minútu,“ prezrádza detaily experimentu Mária Omastová z Ústavu polymérov SAV s tým, že odliatu vodu testovali na prítomnosť organických látok a kovov.
Zo vzorky z PET fľaše zachytili zvýšenú koncentráciu antimónu, a to približne 200 mikrogramu na liter, pričom limit pre pitnú vodu je 5 mikrogramov na liter. Okrem plastových fliaš je však veľkou hrozbou aj polystyrén. „Zároveň sme zistili, že vzorky z penového polystyrénu uvoľňovali v rovnakom čase viac mikroplastových častíc ako vzorky z PET fliaš,“ prezradil riešiteľ projektu Matej Mičušík z Ústavu polymérov SAV a zdôraznil, aby sa ľudia snažili nezanechávať za sebou žiaden plastový odpad.
- 58 miliónov ton plastov sa vyrobí ročne v EÚ
- 136 miliónov ton plastového obalu končí ročne vo vodných zdrojoch
- 1 milión plastových fliaš a krabíc sa na svete predá v priebehu 1 minúty
- 30 % komunálneho odpadu sa podarí na Slovensku vytriediť
- 62 % komunálneho odpadu končí na Slovensku na skládkach