Skôr ako sa báť, že sa nakazíme po kontakte s poštovou zásielkou, telefónom či bankovkami, by sme sa mali sústrediť na umývanie rúk a ochranu nosa, úst a očí, píše denník The Guardian. Podľa epidemiológa z univerzity La Trobe v Melbourne Hassana Vallyho je viac ako po roku života s koronavírusom jasné, že prenos nákazy cez povrchy nie je tak zásadný v šírení infekcie, ako sa spočiatku myslelo.
"Nie je potrebné úzkostlivo dvadsaťkrát denne umývať každý povrch, namiesto toho sa môžeme jednoducho sústrediť na umývanie rúk, dodržiavanie rozstupov a zostávať doma, keď sme chorí, čo by malo byť viac než dostačujúce, aby sme vírus nešírili," uvádza Vally.
Hlavný spôsob prenosu vírusu SARS-CoV-2 je aerosól, a to hlavne v prípade, keď je infikovaná osoba v blízkom kontakte s ďalším človekom a napríklad kýchne alebo zakašle. Kvapôčky aerosólu sa potom môžu dostať do nosa, úst či očí blízko stojacich ľudí, pripomína The Guardian.
"Nehovorím, že prenos cez povrch je nemožný a že v určitých situáciách nepredstavuje určité riziko, alebo že by sme ho mali úplne ignorovať. Ale mali by sme vziať do úvahy, že riziko takéhoto prenosu je relatívne malé," dodáva Vally.
K obavám verejnosti o nákazu cez displej telefónu, bankovky a ďalšie povrchy prispela štúdia austrálskej Organizácie pre vedecký a priemyselný výskum Commonwealthu (CSIRO), podľa ktorej môže koronavírus na takomto povrchu zostať infekčné až 28 dní. Závery už vtedy kritizoval napríklad mikrobiológ Emanuel Goldman z americkej Rutgersovej univerzity. Expert v článku v odbornom časopise Lancet píše, že štúdie varujúce pred nákazou z povrchov boli vykonané v laboratóriách a "len málo sa podobajú podmienkam v reálnom živote".
"Podľa môjho názoru je pravdepodobnosť prenosu cez neživé predmety veľmi malá, a to len v prípadoch, keď nakazená osoba na povrch nakašle alebo kýchne a niekto iný sa ho čoskoro (do jednej až dvoch hodín) dotkne," píše Goldman.
Opakované dezinfikovanie povrchov a nosenie rukavíc podľa neho dáva zmysel napríklad v nemocniciach, v menej rizikovom prostredí ide o zbytočnosť. Podobne ako Vally pripomína, že by sme však mali dbať na iné preventívne hygienické opatrenia.
The Guardian poznamenáva, že spomínaná štúdia od CSIRO počítala s podmienkami, v ktorých nebolo ultrafialové žiarenie, ktoré pomáha vírus zabiť. V laboratóriu je tiež kontrolovaná teplota a vlhkosť vzduchu, ktorých kolísanie tiež ovplyvňuje správanie sa vírusu.
Vedecká práca vedúca k spomínanej štúdii nebola zlá, ale interpretácia a vysvetlenia záverov sú chybné, hovorí Vally a varuje, že ľudia sa pri dodržiavaní príliš mnohých opatrení skoro unaví, a preto je zásadné sústrediť sa na to, čo je naozaj dôležité - umývanie rúk a dodržiavanie rozostupov a nie neustála dezinfekcia vecí okolo nás.
