Zábery nie sú vhodné pre citlivejšie povahy.
Ako uvádza portál Daily Mail, dizajnérka Christan Bennett (29) z Texasu dostala od svojho lekára antidepresívum Lamictal. Jedného dňa sa zobudila s nepríjemnými vedľajšími účinkami vrátane vysokej teploty až do 40 °C, silnými bolesťami v nohách a bolesťou hlavy. Strach začala mať až vo chvíli, keď jej pri umývaní zubov odpadávala pokožka z pier.
Išla do nemocnice, kde ju prehliadlo niekoľko lekárov. Christan následne previezli na špecializované oddelenie popálenín. Jej stav sa zhoršil natoľko, že ju museli uviesť do umelého spánku, aby zabránili zaťaženiu orgánov. Diagnostikovali jej toxickú epidermálnu nekrózu, čo je ťažká kožná reakcia na lieky, ktoré spôsobujú pľuzgiere na koži a hrozí aj strata zraku.
Len 29-ročná žena strávila v kóme 3 týždne. Celkovo musela podstúpiť 14 procedúr na záchranu spálenej pokožky a orgánov. Christan z toho ale stále nie je vonku. Každodenne trpí bolesťami, avšak pre ňu je dôležité, že je nažive.
„Niekedy sa cítim nahnevaná, že som musela prežiť toľko bolesti kvôli liekom, ktoré mi mali pomôcť, aby som sa cítila lepšie. So svojou chorobou sa cítim osamelá, pretože nepoznám jediného človeka, ktorý by zdieľal moje skúsenosti,“ pripustila Christan, ktorá si len matne spomína na desiatky lekárov, ktorí ju vyšetrovali po príchode do nemocnice.
„Bolo ťažké dešifrovať, čo bolo v tej chvíli skutočné,“ spomína si. „Bola som pri vedomí a bez vedomia s obdobiami delíria a mala som niekoľko halucinácií, ktoré ma držali ako rukojemníka. V jednej chvíli som sa dokonca pokúsila odstrániť infúzie, ktoré ma udržiavali v stabilizovanom stave,“ opisuje hrozné chvíle. „Keď ma priviedli na jednotku intenzívnej starostlivosti, povedali mi, že som na dlhé hodiny stratila vedomie a že ak ma neprevezú na špecializovanú jednotku popálením, už by som tu nemusela byť,“ spomína si.
Christan musela podstúpiť operáciu, aby jej zachránili zrak, a mala zavedenú trubicu, cez ktorú jej do tela prúdili živiny. Po tom, ako zostala pripútaná na lôžko, sa musela opätovne naučiť chodiť. Po deviatich mesiacoch na kŕmnej trubici podstúpila operáciu hrdla. Až keď sa naučila sama jesť a piť, mohli ju prepustiť z nemocnice. „Je zázrak, že som nažive,“ dodala.