„Odmalička mám rád hollywoodske filmy, vyštudoval som herectvo, spev a tanec, ten svet ma skrátka vždy priťahoval,“ vysvetlí na úvod. „Keď som začínal v Jojke pracovať ako moderátor, položil som si otázku, že čo môžem ponúknuť divákom viac než len bežné novinky zo šoubiznisu...“ A odpovedal si na ňu, že môže predsa ponúknuť rozhovory s hereckými esami. Alebo sa o to aspoň pokúsiť.
„Začal som robiť všetko pre to, aby som sa k nim dostal. Najskôr som sa nakontaktoval na slovenských filmových distribútorov. Občas je pri príležitosti zaujímavej premiéry totiž možnosť spraviť s niekým rozhovor. Ak áno, tak pošlú na mňa kontakt do sveta a ďalej si to už vybavujem sám.“
Predať Slovensko
Problém je v tom, že Slovensko je malá krajina. „Mám síce za sebou televíziu, ktorá tu má určitú hodnotu, no o rozhovor má záujem celý svet. Mojou úlohou je preto predať čo najlepšie Slovensko,“ smeje sa Thomas. „Od hercov som v tejto fáze stále veľmi ďaleko. Najskôr musím v zahraničí presvedčiť človeka, ktorý má na starosti propagáciu daného filmu, prečo by mali dať rozhovor práve mne. Napíšem mu preto pekný mail, že prečo Slovensko, prečo práve TV JOJ, ako to celé spracujem. A ukážem im tiež svoju predošlú prácu.“
Čím viac má skúseností, tým je odvážnejší. „Občas už idem aj po svojej linke bez toho, aby ma v zahraničí odporúčal slovenský distribútor. Vtedy ich navyše musím vonku presvedčiť, že som naozaj novinár, nie iba nejaký fanúšik. Musím takto prejsť niekoľkými kolami. Je to o mnohých telefonátoch, mailoch, na ktoré vám často nik neodpovie. Mám spravenú takú stenu ako detektívi. Hore si napíšem meno herca a odtiaľ čiary, ako sa k nemu dostať.“ Ako sme však spomínali, napriek vynaloženej robote najčastejšie počuje odpoveď nie. „Ja som však taký človek, že aj keď dostanem 99-krát nie, tak urobím všetko pre to, aby som raz dostal aj áno,“ srší optimizmom. „Určite treba mať aj šťastie, no treba byť hlavne milý a správne komunikovať.“
5 minút a dosť
Ak to „áno“ konečne začuje, čaká ho mnoho svedomitej prípravy. „Najskôr sa dohodnem, akým spôsobom ten rozhovor spravíme. V poslednej dobe je to kvôli pandémii cez internet, predtým som vždy niekam cestoval. Rozhovor je dohodnutý často aj pol roka dopredu, doma si od radosti zatancujem, hoci stále nie je stopercentne isté, že sa nakoniec aj uskutoční.“ V časoch, keď ešte nezúrila epidémia covidu, vycestoval napríklad za Julianne Moore do Londýna. „Mal som na ňu päť minút. Lebo tam bol celý svet! Tie najväčšie televízie, najväčšie tolkšou, a ja zo Slovenska. Na tých päť minút som sa musel dokonale pripraviť. Urobil som všetko pre to, aby tie minúty boli čo najlepšie, aj keď prešli strašne rýchlo. Bola tam pani, ktorá mi neustále ukazovala: Máte ešte tri minúty, dve, jednu... Ďakujeme, dovidenia.“
Odkedy sa robia rozhovory cez internet, je to o niečo jednoduchšie, keďže odpadajú starosti s cestovaním. No aj tu platia prísne pravidlá i časové obmedzenia. „Nedávno som sa takto rozprával s Madsom Mikkelsenom, tiež len päť minút. Predovšetkým musela dokonale fungovať technika. Inak, ja sa vopred pripravujem na takéto zoom rozhovory tak, že si ich nanečisto s niekým spravím vopred. Ako predstavenie. Ale mám aj šťastie, že sa s tými ľuďmi viem rýchlo dať na jednu úroveň a rozprávať sa s nimi ako s najlepšími kamarátmi. Lebo nie je nič horšie, ako byť nervózny,“ konštatuje Thomas.
Oscary
Osobitná kapitola sú veľké šoubiznisové podujatia, napríklad Oscary. „Dva roky som sa na ne snažil dostať, dvakrát som dostal nie. No písal som im, presviedčal, snažil som sa cez brata, ktorý býva v Los Angeles a pozná tam nejakých hercov, manažérov, agentúry. A nakoniec som sa tam dostal! Stretol som tam množstvo ľudí, získal som veľa kontaktov... Vtipné bolo, že za mnou prišiel jeden moderátor z ITV a hovorí mi: Ty si nový?! Ešte som ťa tu nevidel a to sem chodím už vyše pätnásť rokov... Ak si tu, to asi musel niekto zomrieť,“ smial sa a normálne mi gratuloval, že ja zo Slovenska som sa dostal na Oscary.“
Zlatá skrinka
Čím dlhšie robí túto robotu, tým viac sa mu otvárajú dvere. „Úžasné je, keď pochopím, že som sa konečne po dlhom snažení dostal k tomu správnemu človeku, k manažérovi daného umelca. Kontakt naňho si dám do zlatej skrinky. A potom to už ide ľahko a dá sa rátať s ďalšími rozhovormi do budúcna. Napríklad manažér Harveyho Keitela mi povedal: Thomas, Harvey nám napísal, že mal vďaka tebe úsmev na tvári. A vraj sa mám zase niekedy ozvať,“ teší sa Thomas a verí, že v budúcnosti mu vyjdú aj rozhovory s hercami a režisérmi, na ktorých vyrastal. „Takmer sa mi podarilo rozprávať sa s Robertom DeNirom, Danielom Craigom či Antoniom Banderasom. Ale nevzdám sa!“ dodáva.
