Ako vás prijali noví kolegovia?
Cítila som sa veľmi príjemne od prvého momentu, ako som tam prišla. Možno to bolo zvýraznené tým, že v prvý deň nakrúcania som mala narodeniny a dostala som od Martina Nikodýma kytičku a všetci mi zaspievali Happy Birthday. Naozaj to bolo príjemné. Zuzku Šebovú poznám roky, hrali sme spolu v divadle, s Kulym tiež máme spoločné témy, takže bolo to fajn. Kopu ľudí zo štábu poznám už z predošlej práce, kostymérky aj maskérky, takže neprišla som tam ako „vyhúkané kura“. To je jedna z výhod, že čím dlhšie túto prácu robíte, tým sebavedomejšie môžete vstúpiť do nejakého priestoru, lebo už pre vás nie je neznámy.
Po tomto projekte vám cinkne na účet istá suma peňazí. Už viete, ako ich využijete?
Na bežný život. Veľké zásoby neostali po roku voľna, takže určite sa do domácnosti hodí každé euro.
Pandémia nám z istého pohľadu dala viac času. Ako stand-up komička rozmýšľate nad témami, pripravujete si niečo do šuflíka?
Čakala som, že mať tak veľa voľného času bude oveľa plodnejšie, ako naozaj je. A už som sa prestala týrať za to a vyčítať si, že prečo som niečo nenapísala, prečo nie som kreatívnejšia. Prijala som to tak, ako to je, momentálne som najdôležitejšia tu doma ako mamina, kuchárka a upratovačka a ak ešte niekedy výbuch tvorivosti príde, tak príde. Pri tvorivosti je veľmi dôležité zažívať veci, stretávať sa s ľuďmi, mať nové podnety. A tie teraz nemám.
Dotkol sa koronavírus aj vás osobne?
Vianoce sme mali také, že deti sme videli iba na fotke. Boli sme na testoch, odniesli sme ich k rodičom. Boli u nich asi 3 dni, keď manželovi začala stúpať teplota, takže sme po ne už ani nešli. Tesne pred Vianocami mu prišli výsledky, že je pozitívny. Vianoce aj Silvestra sme strávili v karanténe, bez detí. Aj sme si poplakali, aj sme sa snažili využiť to. Toľko seriálov, koľko sme si pozreli počas karantény, sme nevideli hádam odkedy sa narodil Viktor.
Mali ste chvíľku na seba…
Ako sa to vezme. Muž bol pozitívny, ale ja negatívna, takže sme sa snažili vyhýbať sa jeden druhému v rámci nášho bytu. Štedrú večeru sme si ešte dali spolu, ale to už prišiel o čuch aj chuť, takže bolo úplne jedno, ako som navarila. Nebolo to úplne plnohodnotné užívanie si partnera.
Našli ste počas pandémie v sebe nejakú novú záľubu?
Nové je pre mňa to, že som začala chodiť na keramiku, ktorú som roky obdivovala. Ocino je výtvarník, bola som tým obklopená, ale v sebe som to nikdy nehľadala. Bola som presvedčená, že nemám výtvarný talent. Teraz zažívam radosť, keď niečo nakreslím alebo urobím niečo z hliny. Je to pre mňa úplne nový moment. Určite by som sa tým nemohla živiť, ani nemám takéto myšlienky, ale už len to, že som objavila nový druh relaxu a radosti, ma teší. Rovnako aj to, že som sa zahryzla do angličtiny a že som si povedala, že ešte je čas. Zrazu som dostala nádej, že mám čas naučiť sa možno nielen po anglicky, ale aj po španielsky.
Je niečo, čo v živote ľutujete a urobili by ste ináč?
Možno by som skôr nabrala nejaké sebavedomie. Veľmi veľa času som premárnila tým, že na toto nemám a do tohto radšej nejdem. Asi by som bola odvážnejšia.
Keby ste na sebe chceli niečo zmeniť, čo by to bolo?
Chcela by som kocky na bruchu.
A robíte pre to niečo?
Nie. Ja by som ich iba chcela. Teraz som začala cvičiť, ale ja si myslím, že nie každý je na všetko stvorený. Odkedy som začala cvičiť, tak ma všetko začalo bolieť. Koleno ma bolí, dva dni som necvičila, a teraz mám z toho výčitky, takže neviem. Ten tlak je veľký, lebo by sme mali byť také aj hentaké, aj cvičiť, aj variť, aj byť gurmán… Takže asi by som sa mala zmieriť s tým, že tie kocky na bruchu mať proste nebudem a už sa tým prestať trápiť.
Čo na vás manželovi prekáža a musí vám to odpustiť?
Mali sme teraz viac času byť spolu, aj si ísť na nervy a zistiť, čo sú trecie plochy a myslím, že sme sa obaja vzájomne naučili, že potrebujeme viac chváliť toho druhého. Že veľa vecí sme začali brať ako samozrejmosť a ja som si to možno uvedomila cez to, že som jemu vyčítala, ako mi za nič nie je vďačný, a potom on mi vymenoval zopár vecí, ktoré som si ani neuvedomila, že robí. Hovorila som: ja tu varím, periem, žehlím, a zrazu on mi len povedal: no dobre, a vymenila si niekedy žiarovku alebo dala auto do servisu? To sú zase veci, ktoré robím pravidelne ja. Možno niekedy v tom rýchliku života si prestanem uvedomovať také veci, za ktoré som vlastne vďačná. Že sa naňho dá spoľahnúť, že nikdy nemeškal a vždy prišiel tam, kam mal, a všetky ďalšie veci, ktoré som brala ako samozrejmosť.
Čo považujete zatiaľ za svoj najväčší úspech?
Asi to, že mám skvelú rodinu. Že mám manželstvo, ktoré bude trvať už 14 rokov, a že mám dobrý vzťah s rodičmi. Asi tá rodina je pre mňa základ. Niekedy až rozmýšľam, či je to dobré, alebo či netreba dať priestor aj niečomu inému. Ale rodina je asi jediný koncept, ktorý mi dáva v živote zmysel.
