V závere vlaňajška bolo o 35.000 ľudí bez práce medziročne viac. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Nezamestnanosť medziročne rástla počas celého roka 2020, tempo rastu počtu ľudí bez práce sa zrýchlilo najmä v 3. štvrťroku a podobný vývoj bol aj v poslednom štvrťroku," zhrnuli štatistici. Počet nezamestnaných podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) vo 4. štvrťroku 2020 bol medziročne vyšší o 22,5 %, čo bolo spôsobené zmenami ešte v predchádzajúcich mesiacoch. "Celkovo bolo bez práce 189.800 ľudí. Miera nezamestnanosti SR v posledných troch mesiacoch roka 2020 dosiahla sedem percent, medziročne bola vyššia o 1,4 percentuálneho bodu (p. b.).
V porovnaní s 3. štvrťrokom 2020 po sezónnom očistení zostala nezamestnanosť nezmenená na úrovni 190.200 osôb. "Zvýšila sa hlavne krátkodobá nezamestnanosť, najdynamickejšie pribúdali nezamestnaní od troch do šiestich mesiacov, ich počet sa medziročne takmer zdvojnásobil," podotkli štatistici.
Nezamestnaní, až na jednu výnimku, pribudli vo všetkých vekových skupinách. Najväčší nárast bol vo veku 35 - 49 rokov (o 19.200 na 72.000 osôb) a medzi 25- až 34-ročnými (o 8400 na 50.000 osôb), počtom nezamestnaných to boli najväčšie vekové skupiny. Nezamestnaní medziročne mierne ubudli len medzi 50- až 54-ročnými.
"Pribudli nezamestnaní bez pracovnej skúsenosti, ich podiel na celkovej nezamestnanosti tvoril 21,9 % a medziročne sa ich počet zvýšil o 4,1 p. b.," dodali štatistici s tým, že z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, obchode a v ubytovaní a stravovaní.
Nezamestnanosť sa v poslednom štvrťroku 2020 zvýšila vo všetkých krajoch, najviac vo východnej časti krajiny. V Košickom kraji počet osôb bez práce vzrástol o 9700 na 36.700 a v Prešovskom kraji o 7400 na 50.400 osôb. "Obidva kraje mali najvyššiu úroveň regionálnej miery nezamestnanosti a zaznamenali zároveň aj jej najvyšší nárast," okomentoval úrad s tým, že v Košickom kraji sa miera nezamestnanosti zvýšila o 2,5 p. b. na 9,7 % a v Prešovskom kraji o 2 p. b. na 12,6 %.
Za celý rok 2020 sa miera nezamestnanosti zvýšila o 0,9 p. b. na 6,7 %. Počet osôb bez práce medziročne vzrástol o 15 % a počet nezamestnaných dosiahol 181.400 osôb. "Zvýšila sa najmä krátkodobá nezamestnanosť, najviac pribudli nezamestnaní do jedného mesiaca," podotkli štatistici.
Z podielovo významnejších odvetví za celý rok 2020 sa najvýraznejšie zvýšil počet nezamestnaných, ktorí naposledy pracovali v priemysle a v ubytovacích a stravovacích službách.
Na celoročnej úrovni z pohľadu regiónov počet nezamestnaných najdynamickejšie vzrástol v Bratislavskom kraji o 40,7 % a v Trenčianskom kraji o 35,6 %. Súčasne najvýraznejší nárast miery nezamestnanosti nastal v Prešovskom kraji o 2 p. b., kde na celoročnej úrovni bolo bez práce 12,1 % ekonomicky aktívnych obyvateľov. "Je to dlhodobo región s najvyššou mierou nezamestnanosti v SR," pripomenul úrad.
Nadpriemerný nárast miery nezamestnanosti o 1,1 p. b. zaznamenali tiež Trenčiansky kraj s 3,9 % a Žilinský kraj s 5,5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva bez práce. "Nástrahám zmien na trhu práce počas roka koronakrízy najlepšie odolával Banskobystrický región, kde miera nezamestnanosti zostala približne na úrovni roka 2019, bez práce tu bolo 7,9 % spomedzi ekonomicky aktívnych obyvateľov," uzavreli štatistici.
Zamestnanosť v závere roka 2020 klesla o 2 %, ubudlo 50.000 pracujúcich
V závere vlaňajška bolo na trhu práce celkovo 2.538.900 pracujúcich, ich počet bol o 52.300 osôb nižší ako v rovnakom období roka 2019. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2020 zvýšila o 2500 osôb (o 0,1 %). "Pokles zamestnanosti sa prejavil najmä v 2. štvrťroku, následne miera poklesu spomaľovala," podotkli štatistici.
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa oproti 4. štvrťroku 2019 znížila o 0,9 percentuálneho bodu (p. b.) na 72,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o 1,7 % na 2.420.800 osôb.
Najväčšie úbytky pracujúcich boli od začiatku roka 2020 v službách, tempo poklesu sa však postupne spomaľovalo. "Najhoršia situácia bola v ubytovacích a stravovacích službách, kde v poslednom štvrťroku prišlo o prácu 17.100 osôb (16 %), a v doprave a skladovaní pri poklese o 12.400 osôb (o 7,3 %)," spresnili štatistici. Naopak, výraznejšie sa zamestnanosť zvýšila v informáciách a komunikácii o 13,5 %. Relatívne najviac vzrástol počet pracujúcich v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 15,5 %, tie však na celkovej zamestnanosti tvorili menej významný podiel.
Počet pracujúcich sa znížil aj v hlavnom odvetví hospodárstva v priemysle o 1,3 %. Naďalej sa prehlboval aj pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve, medziročne klesla o 21 %.
Zamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, a to tretí štvrťrok po sebe. "Najmenej priaznivá situácia bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, ktoré zaznamenali najvyššie úbytky pracujúcich aj najväčší pokles miery zamestnanosti," vymenovali štatistici. V Prešovskom kraji klesol počet pracujúcich medziročne o 11.400, miera zamestnanosti bola najnižšia (67,6 %) a klesla o 2 p. b. V Banskobystrickom kraji úbytok pracujúcich rovnako presiahol 10.000 osôb a pokles miery zamestnanosti bol druhý najvyšší (o 1,5 p. b.). Rast miery, aj to len mierny o 0,1 p. b., dosiahli len v Trnavskom kraji.
Počet pracujúcich v zahraničí do jedného roka dosiahol vo 4. štvrťroku 118.100 osôb. Za prácou do zahraničia odchádzalo zo Slovenska o 8,5 % menej osôb ako vo 4. štvrťroku 2019. Dynamika poklesu sa medziročne zrýchlila o 2,3 p. b. Pracovné uplatnenie našli najmä v stavebníctve, ich počet sa medziročne zvýšil o 11.600 osôb, v priemysle (pokles o 9900 osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (pokles o 7800 osôb). Z európskych krajín našli uplatnenie najčastejšie v Rakúsku (32.400 osôb), a to napriek najväčšiemu medziročnému poklesu. Prácu v zahraničí našlo najviac pracujúcich pochádzajúcich z Prešovského kraja (30.000 osôb).
