Pre agentúru SITA to uviedol odbor komunikácie ministerstva školstva. Gröhling je vo funkcii člena Správnej rady UK od 20. júla 2020, keď nahradil bývalú štátnu tajomníčku ministerstva školstva Oľgu Nachtmannovú. Na túto zmenu v Správnej rade upozornil Denník N v pondelok 1. marca.
Ministerstvo vysvetlilo, že v súčasnosti má Správna rada aktuálne formálnu, poradnú a kontrolnú funkciu. „V prípade, že by sa v novele vysokoškolského zákona jej právomoci zmenili, minister sa vzdá členstva v správnej rade,“ dodalo.
V Správnych radách škôl pôsobia aj štátni tajomníci ministerstva školstva. Štátny tajomník Ľudovít Paulis (SaS) pôsobí podľa zverejnených údajov napríklad v Správnej rade Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a na Technickej univerzite v Košiciach.
Správna rada v súčasnosti rozhoduje o dlhodobejších cieľoch a minister školstva v nej nominuje šesť zo 14 členov. V návrhu zákona o vysokých školách, ktorý zástupcovia vysokých škôl odmietli, sa správnej rade posilnili právomoci. Riešila by napríklad rozpočet, či volila a odvolávala rektora. Počet členov by sa znížil na osem a polovicu z nich by nominoval minister školstva.
V lete v roku 2020 rezonovali spoločnosťou medializované informácie o diplomových prácach vrcholových predstaviteľov štátu. Denník N 16. júla 2020 informoval, že Matovič vo svojej diplomovej práci odpísal dve knihy a v roku 1998 ju odovzdal ako svoje dielo. Premiér vtedy vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedol, že by pre medializované informácie o jeho diplomovke mal prísť o titul. Doplnil, že zo svojej funkcie odstúpi „hneď, ako splní všetko, čo ľuďom pred voľbami sľúbil“. Na záver sa ospravedlnil všetkým poctivým študentom, ktorí dokázali vyštudovať bez jediného odpisovania, našepkávania a iných „fintičiek“. Problém so záverečnou prácou mal aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý po kauze svoj magisterský titul nepoužíva, a aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).
