Pápeža v piatok privítala na bagdadskom letisku delegácia vedená premiérom Mustafom al-Kadhímím, v meste ho vítali obrovské bilbordy s jeho podobizňou a špeciálna výzdoba.
Pápežova historicky prvá návšteva Iraku je pre krajinu obrovskou udalosťou. A to aj napriek tomu, že ide o moslimskú krajinu, v ktorej kresťania tvoria len jedno percento obyvateľstva. Práve mierové a pokojné spolunažívanie medzi stúpencami jednotlivých náboženstiev je jedným z hlavných motívov prelomovej pápežovej cesty. František si nie náhodou zvolil pre prvú zahraničnú cestu po 15 mesiacoch práve Irak. „Prichádzam medzi vás ako pútnik mieru,“ vyhlásil.
V krajine, ktorá bola dlhé roky sužovaná vojnou a neskôr krutovládou fanatikov z teroristickej organizácie Islamský štát, sa chce pápež podľa vlastných slov „modliť za odpustenie a zmierenie po rokoch vojny a terorizmu“. Nie všetkým vo Vatikáne sa pritom myšlienka pápežovej cesty do Iraku páčila. Argumentovali obavami zo šírenia koronavírusu, ale tiež z bezpečnostnej situácie v krajine, ktorá ešte stále nie je plne pod kontrolou vládnych síl. Pápež však neochvejne trval na tom, že navštíviť túto krajinu je jeho povinnosťou.
Na bezpečnosť tak bude na mieste dohliadať okolo desaťtisíc príslušníkov bezpečnostných síl. Tí sa budú snažiť okrem iného zabraňovať ľuďom vo vytváraní davov bez patričných rozostupov. To však môže byť neuskutočniteľná úloha. Predovšetkým na nedeľňajšej omši na štadióne v Arbíle, ktorá bude z pohľadu verejnosti vrcholom celej cesty. Odhaduje sa, že sa na nej zúčastnia tisíce Iračanov. Ešte predtým, v sobotu, sa pápež stretne v Nadžáfe s ajatolláhom Alím al-Sistáním.
Práve prijatie u najvyššieho duchovného vodcu irackých šiitských moslimov bude mať v sebe veľkú symboliku. František už pred návštevou Iraku veľa hovoril o potrebe zmierenia medzi stúpencami jednotlivých náboženstiev. Všetci sú podľa neho bratmi a sestrami a mali by kráčať „spoločne v šľapajach praotca Abraháma, ktorý spája do jednej rodiny moslimov, židov a kresťanov“.