Záchranu komplikovali stiesnené priestory, keďže do prielezu za vchodom sa ledva zmestil jeden človek. Navyše hrozilo zavalenie. Pracovníci podniku Rudné bane museli rozšíriť otvor a spevniť ho výstužou, aby bezpečne vyniesli telá nebohých mužov. Prvého vytiahli Tomáša, 7 hodín po ňom jeho kamaráta.
Po tragédii, ktorá sa stala v stredu minulý týždeň, záchranári odhadovali, že pre zlý terén a úzky prielez, budú pracovať na vynesení tiel mladých mužov aj viac ako 2 týždne. Napokon sa ich odhady nenaplnili. Tomáša vytiahli vo štvrtok o šiestej hodine podvečer. Jeho telo sa nachádzalo približne 10 metrov od ústia šachty.
Stanislav bol od neho vzdialený 13 metrov, a tak ho von dostali až po jednej v noci. Našli pri nich aj náradie, ktoré si so sebou pod zem vzali. Okrem centrály tam mali aj zbíjačku. Odborníci predbežne určili príčinu smrti otravu oxidom uhoľnatým. „Pre záchranárov to bolo fyzicky aj psychicky náročné, ale bezpečné. Tí, čo pripravovali terén, to urobili naozaj profesionálne. Takéto zásahy sú však veľmi smutné,“ podotkol riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice Stanislav Paulík.
Vchod zabezpečia
Aby v budúcnosti nedošlo k ďalšej podobnej tragédii, otvor do šachty chcú uzavrieť. Spoločnosť, ktorá riešila zabezpečovacie práce, prielez pravdepodobne zavarí. Obaja muži vošli do banského diela pred týždňom v stredu večer. Vo štvrtok ich tam našiel kamarát, ktorý tam mal ísť s nimi, lenže pre pracovné povinnosti nakoniec nešiel.
„Pred vstupom som cítil benzín. Nemal som svetlo a svietil som si mobilom. Najskôr som videl iba Tomášove nohy a myslel som si, že si robí srandu. Povedal som mu, že nech prestane. Keď som ho prekračoval, myslel som si, že ma chytí za nohu a bude mať z toho zábavu. Keď som mu zasvietil do očí, zreničky sa mu ani nepohli. Zostal som ako zmrznutý. Keď som si uvedomil, že je mŕtvy, rozbehol som sa za Stanom po chodbe. Niečo mi ale hovorilo, že musím ísť rýchlo von, že už to nemá zmysel. Vyšiel som von a zavolal pomoc,“ opísal azda najhorší zážitok v živote kamarát nebohých kamarátov.