"Naša jednota voči Mjanmarsku je teraz potrebná viac než kedykoľvek v minulosti," povedala Schranerová Burgenerová na zasadnutí o kríze, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami. "Represálie musia prestať."
Dodala, že denne dostáva z Mjanmarska približne 2000 odkazov vyzývajúcich na medzinárodné kroky.
"Nádej, ktorú vkladajú do OSN a svojho členstva, mizne a ja som si priamo vypočula zúfalé prosby - od matiek, študentov a starších ľudí," uviedla podľa tlačovej agentúry AFF.
"Dovoľte mi zopakovať: medzinárodné spoločenstvo by nemalo dávať legitimitu alebo svoje uznanie niečomu takému - režimu, ktorý bol zavedený silou," vyhlásila.
Vyslankyňa však nežiadala o uvalenie medzinárodných sankcií na juntu v Mjanmarsku, ktorá 1. februára pri vojenskom prevrate zosadila civilnú líderku Aun Schan Su Ťij a pri násilnom potláčaní protestov zabila vyše 50 ľudí.
Mjanmarská armáda sa dlhodobo spolieha na podporu Číny, člena bezpečnostnej rady s právom veta. Aj keď Peking vyjadril pochybnosti nad vojenským prevratom, nepripojil sa k sankciám západných štátov.
Diplomati už skôr uviedli, že neočakávajú žiadne vyhlásenie na záver piatkového zasadnutia, ktoré zvolala Británia. Ich predpoklad sa splnil: členovia bezpečnostnej rady sa len dohodli na vypracovaní textu vyhlásenia, ako napísala agentúra AP.
Schranerová Burgenerová apelovala na svetové mocnosti, aby "mohutne a naliehavo" vyvíjali tlak na obnovu demokracie v krajine. "Musíme odsúdiť konanie armády, ktorá naďalej vážne podrýva zásady tejto organizácie a ignoruje naše jasné signály, aby sa ich držala," uviedla vyslankyňa.
