O týždeň neskôr sa povinnosť nosiť respirátor rozšíri na interiér, okrem vlastnej domácnosti. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) preto občanom odporúča niekoľko zásad, ktorými by sa mali pri výbere respirátora riadiť.
Základom je zvoliť si seriózneho predajcu a vyhýbať sa podozrivo lacným e-shopom. Respirátor musí byť bez výdychového ventilu, keďže cez ventil by vírus pri výdychu voľne unikal do okolia. Dôležité je tiež skontrolovať, či je respirátor označený ako FFP2 a či je k nemu priložený návod v slovenčine. Medzi takéto tvárové polomasky je možné zaradiť aj overené respirátory s označením KN95 alebo N95.
„Aby ste sa vyhli falzifikátom a neovereným výrobkom, skontrolujte si, či sa na obale alebo priamo na respirátore nachádza označenie európskej technickej normy EN 149 + A1 a značka CE, za ktorou nasleduje štvorčíslie. Číslo identifikuje, kto vydal certifikáciu respirátora pre Európsky hospodársky priestor," vysvetlila hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.
Pri výbere respirátora je tiež podstatné zohľadňovať veľkosť, ktorá dobre sedí na tvár. Pri nasadzovaní respirátora je potrebné mať umyté ruky, nedotýkať sa jeho vnútornej časti a manipulovať s ním iba prostredníctvom gumičiek. Vzduch by nemal unikať po stranách a v správne nasadenom respirátore býva vlhkejší a dýchanie o trochu namáhavejšie než v prípade rúška.
S noseným respirátorom sa má zaobchádzať ako s infekčným materiálom, nedotýkať sa jeho vonkajšieho povrchu a neodkladať ho na okolité plochy. „Vždy sa riaďte pokynmi od výrobcu. Ak opätovné použitie neodporúča, rešpektujte to. Znovu použiteľné respirátory bývajú značené písmenom "R", napríklad FFP2 R. Respirátory sú spravidla jednorazové pomôcky. Ak výrobca neuvádza inak, životnosť respirátora FFP2 býva v bežných podmienkach najviac osem hodín používania," ozrejmila Račková.
ÚVZ SR odporúča likvidovať použité respirátory ako bežný komunálny odpad, ktorý sa vkladá do plastových vriec určených na odpad a následne do kontajnerov na komunálny odpad. Tento druh odpadu sa nesmie vhadzovať do nádob určených na separáciu. Používať sa nemá respirátor, ktorý je vlhký, poškodený alebo znečistený.
Pred opätovným použitím suchého a neznečisteného respirátora je vhodné nechať uplynúť lehotu tri až päť dní, minimalizujete sa tým riziko, že je povrch respirátora kontaminovaný. Skladovacie nádoby by sa mali pravidelne likvidovať alebo dezinfikovať. „Dezinfekcia respirátora si vyžaduje dôslednejšiu znalosť postupov, inak môže dôjsť k narušeniu filtračných schopností a ochrannej funkcie respirátora. Vždy dodržujte pokyny výrobcu," uviedla hovorkyňa ÚVZ SR. Vo všeobecnosti sa neodporúča do respirátora vtierať dezinfekciu, prať ho, vyvárať či piecť v rúre alebo mikrovlnke, keďže okrem narušenia integrity respirátora hrozia aj ďalšie bezpečnostné riziká.
Pre širokú verejnosť sa skôr než dezinfekcia s pomocou rozličných prípravkov či žiarení odporúča radšej nechať respirátor voľne a riadne vyschnúť v kontrolovanom prostredí. „Kombináciou dostatočného časového rozostupu medzi použitiami a vhodného uskladnenia sa vírus na respirátoroch deaktivuje aj bez použitia dezinfekcie," dodala Račková.
