Ján Volko ziskom bronzu skompletizoval svoju medailovú kolekciu z halovej Európy, keď k striebru z Belehradu 2017 a zlatu z Glasgowa 2019 pridal bronz z Torune 2021.
„Mám trochu zmiešané pocity, pretože vo finále to bol z mojej strany asi najhorší beh tu. Mal som strašne slabý štart. Nevybehol som optimálne a v závere som musel dosť doťahovať. Predklonil som sa naozaj až tak, že som mohol spadnúť. Zázrak, že som to dotiahol na takéto umiestnenie. Mám radosť, že sa mi podarilo získať cenný kov,“ znela jeho prvá reakcia po pretekoch, v ktorých získal pre samostatné Slovensko šiestu medailu z HME.
Najrýchlejší slovenský atlét vedel, ako na tom je, aj preto sa pred majstrovstvami nestaval do úlohy favorita. „Pred šampionátom som ani nedúfal, že sa môžem dostať tak ďaleko. Po výbornom behu v semifinále som sa dostal do eufórie a veľmi som sa na finále tešil. Na zlato som nemal, 6,47 Jacobsa je na úplne inej úrovni,“ priznal Janko.
Bronz je v jeho podaní o to cennejší, že prišiel po komplikovanom období plnom nečakaných zmien v súťažnom i tréningovom procese pre pandémiu koronavírusu. Rodák z Bratislavy sa týmto bronzom zaradil do osmičky najlepších šprintérov histórie, ktorí si na halových majstrovstvách Európy vybojovali tri medaily a z toho aspoň jednu zlatú. Jednotkou tohto rebríčka je legendárny Ukrajinec Valerij Borzov, ktorý štartoval vo farbách ZSSR a ktorý si v rokoch 1970 - 1977 vybojoval sedem zlatých medailí.
Naj šprintéri histórie HME:
Valerij Borzov (ZSSR) 7 - 0 - 0 (1970 - 1977)
Jason Gardener (V. Brit.) 4 - 1 - 0 (1998 - 2007)
Marian Woronin (Poľ.) 4 - 0 - 1 (1977 - 1987)
Linford Christie (V. Brit.) 2 - 0 - 0 (1988 - 1990)
Richard Kilty (V. Brit.) 2 - 0 - 0 (2015 - 2017)
Christian Haas (Nem.) 1 - 2- 0 (1980 - 1984)
Ronald Desruelles (Belg.) 1 - 1 - 2 (1984 - 1988)
Ján Volko (SR) 1 - 1 - 1 (2017 - 2021)