Kým na začiatku vodárne zásobovali vodou približne 17 000 ľudí, dnes dodávajú životodarnú tekutinu viac ako 700 000 odberateľom v regióne, niekedy sa toto číslo blíži k miliónu! Históriu bratislavských vodární však pred 50 rokmi poznačila ekologická katastrofa, počas ktorej došlo ku kontaminácii vody ropnými látkami. V dôsledku toho zostalo až 160-tisíc obyvateľov bez pitnej vody.
Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) existuje už 135 rokov. „V auguste 1884 sa začali práce na stavbe prvého mestského vodovodu. Ukončené boli o rok neskôr, kedy celú vodovodnú sieť odovzdali do testovacej prevádzky,“ uviedol hovorca BVS Peter Podstupka. Presne 4. februára 1886 bol vodovod oficiálne spustený pre mesto Bratislava do plnej prevádzky.
„Pripojili k nemu 17 500 obyvateľov, čo bola tretina z vtedajšieho počtu 50 000 obyvateľov mesta,“ vysvetlil s tým, že zo studní na ostrove Sihoť sa dopravovala voda cez čerpaciu stanicu v Karlovej Vsi priamo do mesta a prvého mestského vodojemu na Mudroňovej ulici. Dodnes je v plnej prevádzke. „Na začiatku zásobovali vodou približne 17 000 ľudí, dnes ju dodávajú takmer miliónu odberateľov,“ vysvetlil.
Generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš povedal, že aby mohli vodárne fungovať ďalších 135 rokov, je nevyhnutné rozbehnúť rozsiahle investície do obnovy infraštruktúry. „Už v tomto roku preinvestujeme na opravy vodovodov a kanalizácií viac ako 20 miliónov eur, v budúcom roku dokonca dvojnásobok,“ uistil.
Ako vznikla BVS?
V septembri 1881 bola podpísaná zmluva medzi mestom a spoločnosťou C. Korte & Comp. o výstavbe a prevádzkovaní mestského vodovodu. V spolupráci s nemeckým stavebným radcom Bernhardom Salbachom sa po mnohých skúšobných vrtoch v okolí mesta našiel výdatný a kvalitný vodný zdroj na ostrove Sihoť.
„Bola zriadená Rakúska vodárenská spoločnosť, ktorá spravovala vodovod 50 rokov. Mesto získalo predkupné právo na celú vodárenskú spoločnosť aj s jej zariadením,“ vysvetlil hovorca BVS. V roku 1882 bol vybraný ostrov Sihoť za vodárenský zdroj pre výstavbu stáleho vodovodu. Už v roku 1884 sa začali prvé stavebné práce. Ukončené boli o rok neskôr a v roku 1886 bol vodovod oficiálne spustený. Prvá elektrická čerpacia stanica bola postavená na Sihoti a do prevádzky spustená v roku 1912. Objekt je doteraz v prevádzke.
8 mesiacov bez pitnej vody
Počas leta v roku 1971 došlo ku kontaminácii vody ropnými látkami unikajúcimi z rafinérie Slovnaft v studniach II. vodárenského zdroja v Podunajských Biskupiciach. Dôsledkom toho zostalo 160-tisíc obyvateľov východnej časti Bratislavy bez pitnej vody! Znečistenie bolo natoľko veľké, že bolo potrebné vodný zdroj odstaviť.
Bratislava tak ostala 8 mesiacov bez pitnej vody z vodovodu a obyvatelia boli zásobovaní z cisterien. Až v lete v roku 1972 bol spustený náhradný zdroj pitnej vody z Kalinkova (okr. Senec). Spoločnosť to však ustála, šoféri vodární denne vozili vodu v cisternách pre ľudí, ktorí si ju prácne v nádobách či vedrách odnášali domov.
Takto ubiehali roky v BVS
- 1881: Podpis zmluvy medzi mestom a spoločnosťou C. Korte & Comp. o výstavbe a prevádzkovaní vodovodu
- 1882: Vykonané pokusné vrty v rôznych častiach Bratislavy
- 1884: Začiatok stavebných prác
- 1886: Oficiálne spustenie vodovodu do plnej prevádzky
Vodárne pri spustení v r. 1886
- Dĺžka vodovodnej siete: 37 316 metrov
- Šírka potrubia: 350 mm
- Počet hydrantov: 291 kusov
- Počet posúvačov: 156 kusov
